Autor:
Kendare Blake Názov: Anna krví oděná
Počet strán: 272
Vydavateľ: Baronet
Rok vydania: 2013 Jazyk: český Oficiálna anotácia: Cas Lowood zdědil vzácné poslání: zabíjí mrtvé.
Počet strán: 272
Vydavateľ: Baronet
Rok vydania: 2013 Jazyk: český Oficiálna anotácia: Cas Lowood zdědil vzácné poslání: zabíjí mrtvé.
Před ním to dělal jeho otec, dokud nebyl hrůzně
zavražděn duchem, kterého měl zabít. Vyzbrojen otcovým tajemným a smrtícím
athame, Cas cestuje po zemi se svou čarodějnickou matkou a kocourem, který
větří duchy. Společně se vydávají po stopách legend a místního folklóru a snaží
se držet krok s mrtvými zabijáky. Otravné věci jako budoucnost neřeší a přátele
si drží od těla.
Když přijedou do nového města, aby našli ducha,
jemuž místní říkají Anna krví oděná, nečeká Cas nic než obvyklou rutinu:
nastěhovat se, vypátrat a zabít. Místo toho ale najde běsnící prokletou dívku,
přízrak, s jakým se dosud nesetkal. Stále nosí šaty, které měla na sobě v den
své brutální vraždy roku 1958. Tehdy byly bílé, ale teď jsou rudě potřísněné a
kape z nich krev. Od své smrti Anna zabíjí každého, kdo se opováží vstoupit do
jejího opuštěného viktoriánského domu, kterému kdysi říkala domov. Avšak z
nějakého důvodu Casův život ušetří.
„´Potřebuju kuřecí pařáty, kruh posvěcených
kamenů, vymítací pentagram a nějaký věštící tentononc.´
Přihmouží na mně oči. ´Věštící tentononc? To zní
celkem odborně.´“
Postavy (obsahuje spoilery):
V poslednej dobe
ma máloktorá z hlavných knižných postáv osloví natoľko, aby som o nej
premýšľala aj po dočítaní knihy. Či už je to stále sa opakujúcim dejom, alebo
povahou hlavného hrdinu. Pri Casovi sa mi však podarilo nemožné a ja som
ho nedokázala vyhnať z hlavy ešte ďalšie dva dni. Hoci jeho poslaním bolo
zabíjať duchov, nedá sa povedať, že by sa správal ako vyšinutý zabijak. Naozaj
som ocenila, že se nehral na hrdinu a keď už nevedel čo ďalej, nebál sa
požiadať o pomoc. Nemusela som s ním nijako bojovať, získal si ma
svojou úprimnosťou a snahou urobiť svet lepším. Čo sa týka jeho vzťahu k Anne,
zdalo sa mi milé, ako si zo začiatku nebol istý tým, čo k nej cíti. Hoci
bola Anna po smrti už niečo cez šesťdesiat rokov, v duši bola stále
šestnásť ročným dievčaťom, ktoré nikdy nemalo šancu zistiť, čo je to láska.
Prvé stretnutie s Casom a následné rozhovory medzi nimi dvoma mi
pripomenuli, že každý ma právo byť milovaný. Či už ste vraždiaci duch, alebo
obyčajný smrteľník. Obdivovala som Annu za to, ako v sebe dokázala potlačiť
nutkanie zabíjať, čo bolo až doteraz jej súčasťou.
„Kvůli tobě chci něco, co nemůžu mít.“
Prečo áno?
Po
knihe som siahla práve kvôli hororovému nádychu a dobrému hodnoteniu.
Nápad s vraždiacim duchom sa mi zdal ako niečo nové a neotrepané a musím
povedať, že výber neľutujem. Autorka sa nevrhla na drastické opisy a vraždy
hneď od začiatku, za čo jej patrí moja vďaka. Napätie pridávala postupne.
Obmieňala spôsoby Anninej podoby, takže som nikdy nevedela, ako sa mŕtve dievča
zjaví nabudúce. Bude vyrovnanou mladou ženou, alebo po krvi bažiacou beštiou?
Detailné opisy spôsobu zabíjania vo mne neraz vyvolali znechutenie a znepokojili
ma natoľko, že som na chvíľu musela zavrieť knihu. Odhalenie, ktoré prišlo na
konci (a ktoré mi skoro spôsobilo infarkt), bolo veľkolepým vyvrcholením celej duchárskej
naháňačky. Mimo iného v knihe nechýba ani mágia, woodoo a všetko s tým
spojené. Ak máte radi horory, ale túžite aj po troške romantiky, v príbehu
si prídete na svoje. Vzťah medzi Casom a Annou mi len potvrdil, že stojí
za to bojovať. Obaja sa museli popasovať s neľahkými prekážkami, ktoré im
osud postavil do cesty a ktoré boli často nad ich sily. Záver príbehu bol
pre mňa natoľko prekvapujúci a neočakávaný, že si v blízkej dobe plánujem
objednať aj druhý diel s názvom Dívka
z nočních můr.
Prečo nie?
Najväčšmi mi vadil rozvláčny
začiatok. Podľa obálky (ktorá je maximálne úžasná), som očakávala akciu a duchárčenie
hneď od prvej strany. Trochu ma teda sklamalo, že sa dej rozbehol až niekde
okolo strany 40. Dovtedy som len bezmyšlienkovite otáčala stránky. Zhlboka
dýchať v snahe upokojiť sa a nezavrieť knihu som musela pri chvíľkových
Anniných stavoch, kedy presviedčala Casa, aby ju zabil. Keby tak konala
predtým, než k nemu niečo začala cítiť, tak mi to až tak nevadí. Ale
zamilovať sa doňho, opantávať ho rečami a nakoniec mu povedať, nech ju
zabije, je trochu choré.
Hodnotenie: