nedeľa 24. septembra 2017

V labyrinte Temnoty- recenzia

Autor: L.M.
Názov: V labyrinte Temnoty
Počet strán: 195
Rok vydania: 2017
Jazyk: slovenský
Oficiálna anotácia: V normálnom svete nie je miesto pre mýtické bytosti, ale i napriek tomu sa jeden druh rozhodne ukoristiť svoje miesto na výslní a ukázať ľuďom, že nie všetko je tak, ako si myslia.
Loren, upír, ktorý sa snaží pre svoju rodinu nájsť miesto, na ktorom by mohla žiť spokojne a bezpečne v koexistencii s ľuďmi. Je tu však množstvo takých, ktorí sa mu v tom snažia zabrániť. Lovci a dokonca i žena, ktorú miloval, ktorá mu dala večnosť, sa spiknú proti nemu.
V zúfalom boji za vymanenie sa z tieňa zomrie množstvo nevinných obetí. Kto vyhrá tento boj a existuje vôbec spôsob, ako ho vyhrať?


 „Ja nie som váš nepriateľ,“ uistil ma. 
„Som ten, kto dáva večný pokoj ich duši. Som korisť, ktorá sa stala lovcom."


Mám toho na srdci toľko, že ani neviem, kde začať. Do čítania Labyrintu Temnoty som sa pustila s veľkým očakávaním. Predsa len, mystika a najmä upíri so sebou prinášajú dobrodružstvo a napätie. To žiaľ pri tejto knihe neplatilo. V samotnom vyobrazení Lorena a jeho druhov zohrávala hlavnú úlohu sebaľútosť, čo ma prinútilo k istému odstupu. Mala som pocit, že namiesto o upíroch čítam o uplakaných deťoch. Mimo iného postavy do deja vstupovali vyvinuté, neprebehlo u nich žiadne vnútorné napredovanie. Autorka nám ich naservírovala bez toho, aby nás oboznámila s ich minulosťou, či nejakým spôsobom obhájila ich konanie. Nedostatok informácií sa  snažila vykompenzovať striedaním niekoľkých rozprávačov, čo bolo len zbytočne mätúce. 

„Dobre.“ Z hrude mi spadol veľký balvan. „Milujem ťa.“
 "Aj ja ťa milujem, Loren.“ 
Položila a v miestnosti nastalo bezútešné ticho. Bez nej som sa necítil úplný."


Kniha je autorkinou prvotinou, čo sa odzrkadlilo ako na postavách, tak na štýle písania. Nesústredila sa na vnútorné myšlienky hrdinov a príbehu neposkytla takmer žiadne opisy. Nevedela som, ako vyzerá miesto, kde sa odohrávala určitá pasáž, ani ako sa tvárili hlavní hrdinovia. Na druhú stranu sa kniha vďaka absencii určitých informácií rýchlo čítala. Napomáhali tomu aj krátke kapitoly, ktoré nepresahovali 10 strán. 
Najväčším mínusom však neboli nevyvinuté postavy, ale do očí bijúce gramatické a štylistické chyby. Tvrdky, čiarky na nesprávnom mieste či nesprávne vykanie. Autorka mohla stráviť viac času prekontrolovaním finálnej verzie príbehu.



Hodnotenie:

Kniha je zrecenzovaná vrámci projektu Podporujeme slovenských autorov. Ak si chcete knihu prečítať, môžete si ju stiahnuť na tomto odkaze.