Názov:
Keavad
Počet strán:
251
Vydavateľ:
Nová Forma
Rok vydania:
2014
Anotácia: Štyri príbehy, jeden svet. Skupina autoriek spojila svoje sily, aby vytvorili magický svet Keavad. Svet, v ktorom sa nemožné stáva možným. Bájni vlkolaci, čarodeji, piráti... Boj dobra a zla, zvádzanie a intrigy. Taký je Keavad. Začítajte sa do fantasy príbehu a dajte pozor, aby ste nepodľahli. Cesty naspäť niet.
"Svetlo sa stratilo za horizontom a zo severu sa pomaly vynárala postava, ktorá bola stále väčšia a väčšia. Siela zaťala jednu ruku v päsť a v druhej úporne zvierala nožík. Zadržala dych. Ich jediná možnosť bola postaviť sa nebezpečenstvu čelom. Nemali sa kde ukryť."
1. poviedka:
Do krajiny Keavadu nás preniesol príbeh z pera
Kristíny Lacovej. Poviedka o Velumiánoch a dievčine Catherine však
nebola najšťastnejším výberom. Autorkin štýl písania bol dosť kostrbatý, čo len
dokazovalo, že v tej dobe ešte nebola „vypísaná“. Samotná hl. hrdinka
taktiež pôsobila neprirodzene. Jej často meniace sa nálady miestami hraničili
so schizofréniou. Celkový dojem poškodil aj uponáhľaný dej, kde sa vyvíjanie
vzťahov udialo takpovediac zo strany na stranu. Nenávidiace sa postavy odrazu
podľahli vzájomnej príťažlivosti, po ktorej doteraz nebolo ani stopy.
2.poviedka:
Poviedka od Denisy Kancírovej patrila medzi
najvydarenejšie. Dej nebol komplikovaný, nehmýril sa zbytočne množstvom postáv.
Autorka sa tak mohla zamerať na hl. protagonistov, ktorými boli sympatickí
mladí ľudia s racionálnym uvažovaním. Príjemný a nevtieravý štýl
písania len dopomohol k skutočnému čitateľskému zážitku.
"Aké to je?" spýtala sa Arne.
"Čo myslíš?"
"Celé dni plávať. Plávať tam, kam chceš ty? Aké to je, byť slobodná?"
3.poviedka:
Čím začať? Asi tým, že si autorka neuvedomila, že
píše poviedku. Do svojej časti vložila neskutočné množstvo postáv s natoľko
komplikovanými menami, že ich ani nedokážem vysloviť, nie to si ešte zapamätať kto
je kto. Po niekoľkých stranách som stratila prehľad. Vzhľadom na fakt, že
poviedka od Terézie Palaščákovej je tou najdlhšou, dej sa po celý čas krúti
okolo toho istého, a teda vojny medzi vlkolakmi a mačkolakmi. Strany
som otáčala s nádejou, že konečne dôjde k zvratu, no nestalo sa.
Neustály boj ma po čase omrzel, preto mi čítanie tejto časti trvalo najdlhšie.
4.poviedka:
Posledná poviedka od Simony Krištofičovej mi
poskytla akési odreagovanie. Vďaka anglicky písaným názvom kapitol pôsobila
originálne, samotný dej sa taktiež líšil od tých predošlých. Spočiatku poviedka
pôsobila ako rozprávka- morská panna, piráti, poklad. Po miernom začiatku sa
však rozpútala pomerne brutálna šou. Napätie autorka dosiahla pomocou zmeny
osobnosti hl. hrdinky. Osobne sa mi takýto obrat veľmi nepozdával, keďže
nesedel s predošlým životom postavy. Ľahký štýl písania našťastie tento
nedostatok ako-tak vykompenzoval.
Napriek peknému nápadu štyroch poviedok z jedného
sveta, prevedenie nebolo až také šťastné. V knihe sa stretli skúsenejšie
autorky s tými zatiaľ nevypísanými. Možno, že ich touto cestou chceli
akosi „vytiahnuť“, no stal sa presný opak. Slabšie príbehy stiahli ku dnu tie
lepšie, a tak ubrali na celkovom dojme z knihy. Ilustrácie, ktoré
knihu dopĺňajú, aspoň trochu oživujú nudnejšie pasáže. Obálka dokonalo
vystihuje tajomný svet Keavadu, prínosom je aj mapa vo vnútri.