Mágia a podivné názvy!

Autor: Sebastien de Castell

Názov: Divotvůrce

Počet strán: 408

Vydavateľ: Egmont ČR

Rok vydania: 2017

Jazyk: český

Oficiálna anotácia: Divotvůrce Magie je zrádná hra. Kellen je pouze několik okamžiků od svého prvního magického souboje a čtyř zkoušek, které z něj mají udělat divotvůrce. Je tu však jeden problém: jeho magie je slabá. Jste-li zavěcenci Jan’Tepu a blíží se vaše šestnácté narozeniny, měli byste být připraveni prokázat své magické schopnosti. Buď to, nebo mít v záloze nějaký zázrak. Jenže Kellen nemůže spoléhat ani na jedno z toho. Nezdědil totiž žádné magické nadání a nemá tedy výjimečné schopnosti jako ostatní. Ví, že bude muset použít pár triků, aby nezneuctil svou rodinu a nestal se sha’tepským sluhou. A tak, když do městečka přibyde rázná a přímočará cizinka, Kellen je samé ucho. Ferius Parfax je ostřílená světačka, vyhnankyně, kterou musí uživit bystrý rozum a tři balíčky karet. A s kartami, které mu rozdal nemilosrdný osud, se Kellenovi bude hodit každá pomoc.

“Život je prokletí, chlapče. Láska je lék.” 

Knižka sa mi dostala do rúk koncom minulého roka, kedy som zúfalo potrebovala rozptýlenie. Hľadala som knihu, ktorá ma vytrhne z tohto sveta a ktorá mi prinesie potešenie. Zaujímavý životopis samotného autora len dosvedčil, že pôjde o netradičné dielo. Sebastien de Castell síce vyštudoval archeológiu, no skoro pochopil, že toto nebude jeho cesta. Začal sa preto venovať hudbe, divadlu a projektovému manažérstvu.

Osobnosť autora sa odráža aj v samotnom deji. Hlavný hrdina Kellen vyčnieva z davu, no zďaleka nie svojou neohrozenosťou. Kniha sa radí medzi YA literatúru, čoho sa autor aj pridržiaval. Kellena vystavoval nebezpečným situáciám, no narozdiel od ostatných kníh tohto žánru, pohrával sa s detskou časťou mysle hlavného hrdinu. Jeho reakcie korešpondovali s vekom a situáciou, v ktorej sa Kellen ocitol. V hraničných situáciách De Castell nenechal Kellena samého, ale schoval ho pod ochranné krídlo rodiny a priateľov, čo hlavný hrdina len uvítal.

„Jsem ženská, chlapče. Zřejmě jsi ještě žádnou neviděl, jelikož ses narodil v tomhle zapadákově, ale jsme jako chlapi, jen šikovnější a s větší kuráží.”

Anotácia nám sľubuje dej plný mágie a napätia, hrátky osudu a boj dvoch klanov. Autor nám naozaj poskytol prašťanie magických iskier, no narazil pri názvoch mien a rádov. Jan’Tep, Sha´tep, Ferius Parfax… Trvá niekoľko desiatok strán, kým si čitateľ dokáže zapamätať špecifiká klanov, ich zákony a členov. Mená autor akoby rozdelil na slabiky, vhodil ich do klobúka a náhodne vyťahoval a spájal (žeby to bol „magický“ zámer?). Hlavnú líniu deja narúšalo moje premýšľanie, kto je kto a proti komu vlastne bojuje.

Ak ale opomenieme krkolomné názvy, dostaneme vcelku príjemnú fantasy so sympatickým hlavným hrdinom a zaujímavou „kočkoveverkou“. Oku lahodiaca obálka s Kellenom a Ferius Parfax len vyzdvihuje neobvyklý príbeh.

Hodnotenie:

O tom, ako som (knižne) dospela

Iste ste si všimli, že na blogu bola viac než dlhá pauza. Odmlčala som sa takmer na rok. Dôvod bol ten, že sa do môjho života dostali nepekné myšlienky a nechceli odísť. Bola som nútená vyhľadať odbornú pomoc, či už v podobe lekára alebo liekov. Môžem však povedať, že sa dostávam naspäť k svojmu starému životu- životu plného kníh, hradov, výletov, písania, rodiny a šťastia.

Zlepšenie nastalo vďaka mojej rodine, ktorá ma podržala. Vždy. Nech sa dialo čokoľvek. Slová útechy, povzbudzujúce dotyky a úsmevy. Vďaka patrí aj dvom osôbkam, s ktorými som sa práve vďaka chorobe zblížila. Naše vzťahy sa prehĺbili a nebojím sa povedať, že medzi nami vzniklo silné puto v podobe priateľstva. Ďakujem vám.

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. A aj keď sa pri depresii len ťažko hľadá niečo pozitívne, jednu vec som u seba spozorovala- dospela som. Podľa zákona nie som dieťa už dávno, no až teraz som sa začala cítiť ako dospelý človek. Aj vďaka pomoci psychologičky som prekonala samú seba a svoje fóbie. Sociálna fóbia úplne zmizla, vytratila sa. Kedysi by som nedokázala sama ísť do obchodu, telefonovať, či len povedať niečo po anglicky cudziemu človeku. Pomalými krôčikmi sa mi podarilo tieto bariéry prelomiť. Našla som v sebe silu a odhodlanie, ktoré sa vo mne tak dlho skrývalo.

Brigádujem v kníhkupectve, čo bol pre mňa jeden z najväčších snov. Napriek krátkej dobe som už spoznala niekoľko milých osôb, z ktorých jedna pôsobí aj v blogovej sfére. Komunikujem so zákazníkmi, vyhľadávam im knihy, radím čo čítať. Niečo takéto by ma v minulosti vydesilo, no teraz túto prácu (alebo skôr koníček) vykonávam s radosťou.

Vo všeobecnosti som sa viac začala venovať svojim koníčkom (písanie, kreslenie, zbieranie modelov koní, a samozrejme čítanie) a myslieť na svoje blaho. Nápomocným človiečikom stále zostávam, keďže to mám v povahe, no už budem myslieť aj na seba.

Na konci augusta ma čaká moja prvá veľká skúška- vedúca v detskom tábore. Jedná sa o prímestský tábor na košickom hrade. Keďže zbožňujem stredovek, dúfam, že všetko dopadne dobre a ja aj deti si to tam užijeme. :)

Zmenu som u seba postrehla aj čo sa kníh týka. Tak, ako som kedysi nachádzala potešenie v young adult knihách, dnes sú to romány. Príbehy, kde hlavné postavy stvárňujú tínedžeri, ma už nenapĺňajú. Dalo by sa povedať, že mi pripadajú už trošičku klišé. Tiež mi už nevyhovuje spôsob ich zmýšľania. „Presedlala“ som teda na romantické knihy pre dospelých. Štartom bola kúpa knihy Pýcha a predsudok. Nasledovala Where rainbows end (my ju poznáme pod názvom S láskou Rosie) a knižky od Julesa Verna. Toho som ale čítala aj predtým. Jeho knižky som si zamilovala už pred rokmi, preto sa zaradil medzi mojich TOP 5 autorov.

Som rada, že ste si tento článok prečítali a budem rada, ak sa vyjadríte do komentárov. Môžete písať, či ste sa s niečim podobným stretli vy, alebo niekto z vašich blízkych. Taktiež ako ste sa z toho dostali, každá rada my len pomôže.

Dúfam, že týmto článkom započnem novú éru písania a na blog budem prispievať pravidelne. Všetkým vám želám krásny deň a vidíme sa pri ďalšom článku.