utorok 20. novembra 2018

(Ne)knižný trip do Zvolena 2


Tento víkend sa nám (mne a kamarátovi) konečne podarilo uskutočniť dlhodobé plánovanie, výlet do Zvolena a na Pustý hrad. Cesta vlakom ubehla pomerne rýchlo. Ihneď po príchode do Zvolena sme sa vybrali na už spomínaný hrad. Musím sa priznať, že som mala trošku obavy z výstupu. Predsa len, strmé cestičky nemám veľmi v láske. Práve preto sa naša cesta z 50 minút pretiahla na vyše hodinu. Na vrch kopca sme dorazili celí udýchaní (najmä ja). Ubytko sme mali zaistené až na 15:00, a tak sme mali pár hodín k dobru. Na hrad sme sa teda vyštverali aj s taškami.
Akonáhle sme sa vydriapali hore, padla mi sánka. Pustý hrad si svoje meno zaslúžil právom. Stredoveké rozvaliny, zvyšky hradieb a veží vo mne vyvolali chuť okamžite začať písať o dobách dávno minulých.
Na hrade sme zostali asi hodinku. Pokochali sme sa výhľadom na Zvolen a okolie a dali sa na cestu naspäť. Tentoraz sme zvolili menej strmú cestu. V polovici som však začala ľutovať, že som si nezobrala na výlet botasky, ale zateplené čižmy. Tie ma začali otláčať a viete si predstaviť, akú bolesť som si pretrpela.
Keď sme zostúpili až dole, vybrali sme sa do centra mesta. Vzhľadom na to, že bol sviatok a takmer všetky obchody, kaviarne a reštaurácie boli pozatvárané, chvíľku nám trvalo niečo nájsť. Nakoniec sme si dali kávu a dali oddýchnuť nohám. Neskôr sme sa vybrali na neskorý obed. S menším oneskorením sme sa okolo 15:30 dostavili na miesto ubytovania. Aké ale bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že vchod je zamknutý a pani, s ktorou sme boli dohodnutí, nám telefón nedvíha.
Po niekoľkých pokusoch volania sa na nás predsa len obrátilo šťastie a daná osoba nám odpovedala. Jej odpoveď nás priviedla do bodu varu. Hodinu sme museli čakať pred ubytovňou, kým sa pani uráčila prísť. Z jej strany som čakala aspoň ospravedlnenie, no tvárila sa, akoby sa nič nestalo.
Ubytovanie zodpovedalo povahe majiteľky. Nechcem sa znovu rozčuľovať, a tak len napíšem, že izbu v takomto stave som ešte nevidela.
Spať sme šli pomerne skoro. Na druhý deň sme opustili ubytovňu a vybrali sa do centra mesta. Ja som preklínala moje topánky a snažila sa predýchať bolesť, ktorú mi pri každom kroku spôsobovali. Vynahradenie našťastie prišlo v podobe kníhkupectva. Neviem prečo, ale z každého výletu si vždy odnesiem aspoň jednu knižku. Inak tomu nebolo ani tentoraz. Kúpila som si Jedného dňa v decembri, čo je romantická knižka o hľadaní lásky počas Vianoc. Ideálne čítanie. Nuž, a ďalšie dve knižky od Janky Pronskej mi kúpil kamarát, s ktorým som tam bola. Keďže viem, že tento článok čítaš, tak ti ešte raz ďakujem. Veľa to pre mňa znamená.
Po návšteve kníhkupectva sme zašli na obed. Obaja sme si dali pizzu (ktorá bola neskutočne dobrá) a pomaly sme sa pobrali na stanicu. Tam sme počkali niečo vyše hodinky a nasadli na vlak. Naspäť do Košíc sme prišli už keď bola tma. Po príchode domov som narýchlo vyrozprávala svoje zážitky rodine a šla som si ľahnúť. :) 
Knižky, ktoré som si zo Zvolena doviezla, nájdete čoskoro v ďalšom článku.