Za lásku sa platí krvou!

Autor: Kendare Blake                                                          Názov: Anna krví oděná                                                
Počet strán: 272                            
Vydavateľ: Baronet   
Rok vydania: 2013                                                              Jazyk: český                                                                          Oficiálna anotácia: Cas Lowood zdědil vzácné poslání: zabíjí mrtvé.

Před ním to dělal jeho otec, dokud nebyl hrůzně zavražděn duchem, kterého měl zabít. Vyzbrojen otcovým tajemným a smrtícím athame, Cas cestuje po zemi se svou čarodějnickou matkou a kocourem, který větří duchy. Společně se vydávají po stopách legend a místního folklóru a snaží se držet krok s mrtvými zabijáky. Otravné věci jako budoucnost neřeší a přátele si drží od těla.

Když přijedou do nového města, aby našli ducha, jemuž místní říkají Anna krví oděná, nečeká Cas nic než obvyklou rutinu: nastěhovat se, vypátrat a zabít. Místo toho ale najde běsnící prokletou dívku, přízrak, s jakým se dosud nesetkal. Stále nosí šaty, které měla na sobě v den své brutální vraždy roku 1958. Tehdy byly bílé, ale teď jsou rudě potřísněné a kape z nich krev. Od své smrti Anna zabíjí každého, kdo se opováží vstoupit do jejího opuštěného viktoriánského domu, kterému kdysi říkala domov. Avšak z nějakého důvodu Casův život ušetří.

„´Potřebuju kuřecí pařáty, kruh posvěcených kamenů, vymítací pentagram a nějaký věštící tentononc.´

Přihmouží na mně oči. ´Věštící tentononc? To zní celkem odborně.´“

Postavy (obsahuje spoilery):   

V poslednej dobe ma máloktorá z hlavných knižných postáv osloví natoľko, aby som o nej premýšľala aj po dočítaní knihy. Či už je to stále sa opakujúcim dejom, alebo povahou hlavného hrdinu. Pri Casovi sa mi však podarilo nemožné a ja som ho nedokázala vyhnať z hlavy ešte ďalšie dva dni. Hoci jeho poslaním bolo zabíjať duchov, nedá sa povedať, že by sa správal ako vyšinutý zabijak. Naozaj som ocenila, že se nehral na hrdinu a keď už nevedel čo ďalej, nebál sa požiadať o pomoc. Nemusela som s ním nijako bojovať, získal si ma svojou úprimnosťou a snahou urobiť svet lepším. Čo sa týka jeho vzťahu k Anne, zdalo sa mi milé, ako si zo začiatku nebol istý tým, čo k nej cíti. Hoci bola Anna po smrti už niečo cez šesťdesiat rokov, v duši bola stále šestnásť ročným dievčaťom, ktoré nikdy nemalo šancu zistiť, čo je to láska. Prvé stretnutie s Casom a následné rozhovory medzi nimi dvoma mi pripomenuli, že každý ma právo byť milovaný. Či už ste vraždiaci duch, alebo obyčajný smrteľník. Obdivovala som Annu za to, ako v sebe dokázala potlačiť nutkanie zabíjať, čo bolo až doteraz jej súčasťou. 

„Kvůli tobě chci něco, co nemůžu mít.“

Prečo áno?                      

Po knihe som siahla práve kvôli hororovému nádychu a dobrému hodnoteniu. Nápad s vraždiacim duchom sa mi zdal ako niečo nové a neotrepané a musím povedať, že výber neľutujem. Autorka sa nevrhla na drastické opisy a vraždy hneď od začiatku, za čo jej patrí moja vďaka. Napätie pridávala postupne. Obmieňala spôsoby Anninej podoby, takže som nikdy nevedela, ako sa mŕtve dievča zjaví nabudúce. Bude vyrovnanou mladou ženou, alebo po krvi bažiacou beštiou? Detailné opisy spôsobu zabíjania vo mne neraz vyvolali znechutenie a znepokojili ma natoľko, že som na chvíľu musela zavrieť knihu. Odhalenie, ktoré prišlo na konci (a ktoré mi skoro spôsobilo infarkt), bolo veľkolepým vyvrcholením celej duchárskej naháňačky. Mimo iného v knihe nechýba ani mágia, woodoo a všetko s tým spojené. Ak máte radi horory, ale túžite aj po troške romantiky, v príbehu si prídete na svoje. Vzťah medzi Casom a Annou mi len potvrdil, že stojí za to bojovať. Obaja sa museli popasovať s neľahkými prekážkami, ktoré im osud postavil do cesty a ktoré boli často nad ich sily. Záver príbehu bol pre mňa natoľko prekvapujúci a neočakávaný, že si v blízkej dobe plánujem objednať aj druhý diel s názvom Dívka z nočních můr.

Prečo nie?                                 

Najväčšmi mi vadil rozvláčny začiatok. Podľa obálky (ktorá je maximálne úžasná), som očakávala akciu a duchárčenie hneď od prvej strany. Trochu ma teda sklamalo, že sa dej rozbehol až niekde okolo strany 40. Dovtedy som len bezmyšlienkovite otáčala stránky. Zhlboka dýchať v snahe upokojiť sa a nezavrieť knihu som musela pri chvíľkových Anniných stavoch, kedy presviedčala Casa, aby ju zabil. Keby tak konala predtým, než k nemu niečo začala cítiť, tak mi to až tak nevadí. Ale zamilovať sa doňho, opantávať ho rečami a nakoniec mu povedať, nech ju zabije, je trochu choré.

Hodnotenie: