Sú veci, pri ktorých si človek povie „raz za život stačí“. V mojom prípade to platilo, alebo skôr neplatilo, pri kovide. Celá rodina ho schytala minulý rok koncom novembra. 2 týždne sme sa morili s teplotami a kašľom, ale zvládli sme to. Vtedy som si povedala práve vyššie spomenutú vetu. Chyba. Pred troma dňami som zaľahla do postele s kašľom a bolesťami kĺbov a len tak zo zvedavosti som si urobila test. Môžete hádať, aký bol výsledok... Na druhej strane, aspoň stíham písať bakalárku a popritom čítať. Tento mesiac som zatiaľ stihla prečítať 3 knihy a ďalšiu čoskoro dočítam.

Prvou prečítanou knihou bolo voľné pokračovanie série Odkaz dračích jazdcov. Knižku som si už dávnejšie kúpila v angličtine, no nevedela som sa k nej dokopať. Teda, jeden nevydarený pokus nastal tesne po jej kúpe, ale to sa nepočíta. Nejako som nemala náladu sústrediť sa na rôzne anglické výrazy a názvy, na ktoré som bola zvyknutá v slovenčine. Začiatkom januára som ju zobrala do ruky, listovala si ňou a z dlhej chvíle som prečítala pár strán. A potom ďalších pár. A za tri dni bolo po knihe. Sledovať Eragona, Zafiru, Murtagha a ostatných členov mi naplnilo srdce. Až vtedy som si uvedomila, ako veľmi mi svet Alagaesie chýba. Ďalšia kniha príbehov/poviedok by mala vyjsť toto leto a ja sa na ňu neskutočne teším 😊.

Keď už som nový rok začala anglicky, tak som v tom aj pokračovala. Na poličke mi dlho stála Undercover Princess, o ktorej som si myslela, že ma bude nudiť. Pekelne som sa mýlila. Hlavné postavy som si okamžite obľúbila. Páčil sa mi detektívny nádych príbehu v kombinácii s prostredím súkromnej prestížnej školy. Zo začiatku mi síce knižka pripomínala dievčenskú verziu Harry Pottera, ale ako dej napredoval a formovali sa vzťahy postáv, kniha zmenila svoj charakter. NASLEDUJE SPOILER!!! Musím však povedať, že ma dosť prekvapila kombinácia Ellie + Lottie. Nie že by mi to prekážalo, ale miestami som mala pocit, že to k deju a povahe postáv jednoducho nesedí.

Treťou prečítanou knihou bola Papierová princezná. Áno, viem, že svoj Boom zažívala pred pár rokmi, ale práve to ma odrádzalo. Vždy si radšej počkám kým prvotný ošiaľ opadne. Mimo iného bola v akcii za 1 euro. No nekúp to. Čo sa týka príbehu, nápad sa mi celkom pozdával, aj keď som úplne nevedela čo mám čakať. Ella ako sirota a bývalá striptérka dostala nového poručníka a ako bonus 5 jeho synov. Ktorí ju nenávidia. Už označenie 17+ na obálke mi napovedalo, že sa tu objavia určité scény, ale nečakala som ich hneď od začiatku, v takom množstve a tak intenzívne. Miestami boli až chlýpne a uvažovala som, či knihu vôbec dočítam. Keďže ma však zaujímalo ako sa to celé medzi Ellou a Reedom skončí, čítala som ďalej. Vzťahy medzi bratmi a Ellou sa postupne začali prehlbovať. Jeden druhého ochraňovali a vzniklo medzi nimi súrodenecké puto (až na E+R). Koniec knihy ma však prekvapil a mierne povedané naštval. Asi neodolám a kúpim si ďalší diel.

Pred pár dňami som začala čítať Starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Knižku som si kúpila v antikvariáte pred pár mesiacmi a až doteraz na mňa pozerala z poličky. Chcela som čítať niečo ľahšie, kde nebude veľa romantiky a komplikovaných vzťahov. Ak mám byť úprimná, ešte nikdy v živote som nečítala niečo tak neskutočne vtipné a s nadhľadom. Príbeh Allana, ktorému sa zunovalo na jeho sté narodeniny ostať v domove dôchodcov, som si zamilovala. Situácie, do ktorých sa on a jeho priatelia dostávajú sú absurdné a spôsob ich (ne)riešenia geniálny. Trošku morbídnosti, trošku napätia a veľa humoru sa nachádza snáď na každej druhej strane. Vrelo túto knihu doporučujem. 
Tak, to bolo zhrnutie za posledné obdobie. Snáď som vám dala nejaký ten tip na čítanie:)

Bibliotéka 2022

Po nedobrovoľnej kovidovej pauze sa znovu otvorili brány Incheby. Nebudem klamať ak poviem, že som od tohtoročnej Bilbiotéky mala vysoké očakávania. Odrátavala som dni a na víkend som čakala ako na spasenie. Kolegyne z práce mi už stihli čo-to povedať a varovali ma, že tento rok je Bibliotéka iná. Začínala som sa trochu obávať...

Do Bratislavy sme so sestrou prišli v sobotu okolo obedu. Kým sme čakali na zvyšok rodiny z Košíc, poprechádzali sme sa Inchebou a posondovali aké knihy jednotlivé stánky ponúkajú. Po prvom okružnom kole som ostala trochu zarazená. Zdalo sa, že kolegyne mali pravdu. Nevidela som Martinus ani Panta Rhei, ktorým pominulé roky patrili jedny z najväčších stánkov. Nevšimla som si ani Knihy za groš, ktoré pred kovidom zvykli bývať hneď pri vstupe. Moje nadšenie trošku pokleslo. Tešila som sa na zľavnené tituly a to, ako sa nimi budem prehrabávať.  Nehovorím, že všetky knihy boli za plnú sumu. Vydavateľstvá ponúkali zľavu 20%, prípadne trochu viac. Potešila ma SAVka, ktorá predávala svoje publikácie za polovičnú cenu. Tu som si ukoristila knižku Človek a svet zvierat v stredoveku. Po ďalšom prejdenom kole sme si so sestrou dali kávu a čakali na deda a zvyšok nášho klanu. Počas čakania som narazila na autorku Denaleu Volkovú, ktorá je autorkou Baamiela a Delaily. Za toto stretnutie som naozaj vďačná, pretože autorka bola naozaj milá a dobre sa s ňou rozprávalo. Dokonca som od nej dostala prvý diel série na recenziu! Týmto jej ešte raz ďakujem a teším sa na chvíľu keď sa do knižky pustím. 

Keďže tohtoročná Bibliotéka mala menej knižných stánkov, ostalo viac priestoru na výstavu minerálov a starožitností. Úprimne môžem povedať, že v tejto sekcii som strávila oveľa viac času než pri knihách. Neskutočne mi učarovali všemožné farby a druhy kryštálov. Motkala som sa pomedzi stoly, prezerala si čo kupujúci ponúkajú... Môj mozog nestíhal vstrebávať všetku tú nádheru. Sestre som kúpila náramok a po rozhovore s jednou z predávajúcich som si domov odniesla mandalu vyrobenú z hliny z Južnej Ameriky. Mala by mi pomôcť vyrovnať emócie a nastaviť harmóniu duše, tak uvidíme :D

Po prehliadke kryštálov sme ešte párkrát prebehli knihy, pozreli si besedy a prichystali sa na odchod. Snáď viac než málo stánkov ma mrzelo, že som kvôli vlaku nestihla Janku Pronskú. Na ňu som sa tešila najviac. Snáď niekedy nabudúce.:)

Dajte láske druhú šancu...

 

O čom kniha je?

Skrátka sa zamilujte je dielom dvojice autoriek A.Berg a M.Kalus, ktoré v Austrálii rozbehli projekt Knihy na koľajách. Projekt bol podnetom pre napísanie knižky, v ktorej hlavná hrdinka zúfalo túži po láske. Nie však po hocakej. Jej budúci vyvolený musí byť getleman, romantik a mať vyberaný vkus na literatúru. Po tejto zemi však chodí primnoho ľudí, ktorí čítajú rôzne žánre. Aby vyseparovala záujemcov o klasickú literatúru a zároveň si v jednom z nich našla budúceho priateľa, naplánujú spolu s kamarátkou Cat „MHD“ zoznamku. Do rôznych spojov- električiek, autobusov, vlakov- rozmiestnia desiatky titulov s odkazom pre budúceho čitateľa. Frankie predpokladá, že na jej email prídu správy od vášnivých, no zároveň inteligentných chlapíkov. Všetko sa však zvrtne v momente, keď jej osud do cesty postaví muža, ktorý nadovšetko zbožňuje žáner, ktorým ona pohŕda-  knihy pre mládež.

"Niekedy ľuďom až príliš záleží na iných. Myslím, že sa to volá láska."

Dvojica autoriek nám na 340tich stranách ponúka nevšedný príbeh o knihách, strate, zrade, no predovšetkým o láske. Text je písaný pomerne jednoducho, absentujú v ňom zdĺhavé opisy a nepodstatné detaily. Vďaka tomu sa dej posúva rýchlo a čítanie ide samo. Z jednej stránky som takúto formu písania uvítala. Text mi pripadal svieži a krátke kapitoly na seba krásne nadväzovali. Trošku mi prekážali občas nanútené opisy oblečenia/doplnkov postáv, ktoré k štýlu písania nesedeli. Miestami som mala pocit, že informácia o kabelke/topánkach/náušniciach bola do textu natlačená. Namiesto opisu módnych doplnkov by som ocenila, keby sa autorky zamerali na bližší popis okolia. Čitateľovi nebolo dostatočne predstavené prostredie, v ktorom sa scény odohrávali. Často som tápala, kde sa vlastne Frankie či Sunny nachádzajú.

Ozvláštnenie textu predstavovali príspevky z Frankienho blogu, na ktorom zverejňovala zážitky zo svojich „knižných“ rande. V tomto bode sa z knižky čiastočne stal klišé príbeh „čo ak to XY zistí? Ako zareaguje? Nerozíde sa so mnou?“.

Našťastie láska predstavovala len časť hodnôt, ktorými sa príbeh zaoberal. Po prvých až prehnane sladkých kapitolách čitateľ prostredníctvom vedľajších postáv zisťuje, že práve úprimnosť tvorí pevný základ vzťahu a že absencia prejavov náklonnosti je rovnako deštruktívna ako nevera. Vnútorné prežívanie jednotlivých postáv bolo nádherne realisticky vykreslené. Oveľa viac sa mi páčila druhá polovica knihy, ktorá rozoberala ich konanie do väčšej hĺbky. Väčšinou sa práve melancholickým príbehom snažím vyhýbať, z časti preto, že sa sama obávam života bez „happy endingu“. Práve tomuto strachu som vďaka Sunnymu mohla čeliť. Dostala som možnosť uvedomiť si, že každý koniec znamená nový začiatok a že sa nemôžeme báť urobiť prvý krok. Frankie ma zasa naučila, že nemožno súdiť človeka na základe toho, čo číta:) Každá kniha, každý žáner, formuje myseľ a charakter človeka. Či už ide o romantickú literatúru alebo knižky pre mládež.

Moje hodnotenie:

Začína zimný semester...

 

Ešte jeseň ani poriadne nezačala, a ja už ležím s kašľom a boľavým hrdlom. Prechod do zimy moje telo nezvládlo tak, ako som očakávala. Mimo iného sa už naplno venujem písaniu bakalárskej práce, čo v tomto stave nie je práve ideálne. Bohužiaľ mi nič iné neostáva. Výhodou ale je, že do polovice októbra nemám žiadne vyučovanie, takže si aspoň ráno môžem dlhšie pospať.

Momentálne mám rozčítanú knihu The Reader od Traci Chee. Čakala som niečo na spôsob Jumanji- džungľa, dobrodružstvo a napätie. Zatiaľ kniha spĺňa všetky moje požiadavky. Možno je na môj vkus trošičku temnejšia, ale autorka aspoň nezachádza do nepríjemných podrobností. Hlavná hrdinka je sympatická a realisticky vyobrazená. Mám však isté pochybnosti o mužskom protagonistovi, ktorého osobnosť mi príde trošku zvrátená...

Samozrejme ako obvykle, aj túto jeseň vychádza množstvo nových kníh. Zaujímalo by ma, ako si mám nájsť čas na písanie bakalárky, čítanie už kúpených kníh a ešte aj kupovanie a čítanie nových kníh :D Tak trochu ale tuším, že čítanie bude musieť počkať do Vianoc. Alebo do chvíle, kým nebude bakalárka napísaná. Ach jo. Teším sa však na november, kedy sa po 2 (alebo 3?) rokoch konečne bude konať Bibliotéka 😊 

Čo život dokáže za 3 roky...

Po neuveriteľnej dobe 3 rokov som sa rozhodla vrátiť sa k svojmu blogu. Prečo? Long story short- začala som študovať archeológiu v Nitre a nečakala som, čo všetko to bude obnášať. Kvantum nových informácii z jednotlivých prednášok som ako-tak zvládala, popritom písanie seminárok, robenie prezentácií... A potom prišiel kovid a prešli sme na online štúdium. Nebudem klamať, ak poviem, že takáto forma výučby neprospela mojej psychickej ani fyzickej stránke. Musela som sa doslova nútiť do učenia. Prvý ročník som našťastie ukončila úspešne. Druhý rok som také šťastie nemala. Niekoľko predmetov som v prvý semester  kvôli osobným dôvodom nezvládla, takže som si ich musela preniesť do budúceho roka (3.ročníka). Keďže ten má byť predovšetkým o písaní bakalárky, kombinácia s 3 neurobenými predmetmi nebola ideálna. Aby som úspešne urobila skúšky, bakalárka musela počkať. Čaká ma tento rok a úprimne povedané, mám z nej pekne „naděláno“. Mojou témou je šírenie plodín z Predného Východu až do strednej Európy v období neolitu a eneolitu. Materiál na písanie teoretickej časti už zohnaný mám. Ďalším krokom bude vytvoriť databázu s informáciami o jednotlivých plodinách a dať to dokopy. Keďže sa však ľahšie povie, než urobí... držte mi palce. 

Okrem bifľovania na skúšky som však konečne zažila to, prečo som si vybrala štúdium archeológie- výskum v teréne. Mojim prvých výskumom bolo púchovské hradisko v Jánovciach. Okrem práce v teréne som mala možnosť aj preplavovať odobrané vzorky z jednotlivých sond (v podstate jamy, kde sa predpokladá prítomnosť objektu). Ešte to leto som bola na výskume na Pustom hrade, ktorý bol trošku fyzicky náročnejší, no našťastie som to zvládla. Toto leto som strávila 2 týždne v Markvarticiach v ČR, kde sme skúmali laténsky dvorec. Pri teplotách 37 stupňov to nebola žiadna sranda, často som sa preklínala za túto voľbu výskumu :D Super ľudia a vedúci výskumu to našťastie vykompenzovali 😊 

Čo sa týka knižného života- počas tých troch rokov som toho veľa neprečítala. Nejako som sa sústredila na školu a na moje druhé hobby (modely koní + reálne kone). Odkedy som však v júni úspešne urobila pre mňa jednu z najťažších skúšok (doba halštatská), nejako mi mozog dovolil čítať aj niečo iné okrem poznámok z prednášok a odborných publikácií. Hurá!

Prvou prečítanou knižkou bola Adrift od Stevena Calahana, ktorý prežil neuveriteľných 72 dní na otvorenom mori. Kniha je Stevenovou osobnou spoveďou, kde opisuje priebeh stroskotania a následné mesiace strávené na nafukovacom drafte. Ku knihe som sa dostala vďaka videu na Facebooku, kde sám autor popisoval tento neuveriteľný zážitok, ktorý sa mu prihodil ešte počas minulého storočia. Čo vám budem hovoriť, od knihy som sa nevedela odtrhnúť. Občas som až neverila, čo všetko osud postaví človeku do cesty...

Druhou prečítanou knižkou bola Legion, tretí diel dračej série Talon. Tu môžem povedať len toľko, že túto sériu milujem a je mi jedno, koľko klišé momentov sa v nej odohrá. Hlavná trojica a svet Talonu pre mňa tvoria akúsi komfortnú zónu. Viem, že napriek všetkému zlému koniec knihy vždy skončí dobre. Občas je fajn prečítať si práve niečo takéto, kde nemusíte celý čas tŕpnuť, či to hlavní hrdinovia prežijú.

Na narodeniny som dostala Ohrdnuté srdce od Jany Pronskej. Keďže som autorku stretla aj osobne, veľmi som sa na román tešila. A hoci som od začiatku tušila, že sa z nepriateľov stanú milenci, záver knihy ma poriadne prekvapil. Doteraz si nie som istá, či naozaj dopadla tak, ako som si to vyložila. Dúfajme 😊  

Počas výskumu v Čechách som prečítala pokračovanie knižky Za láskou do Paríža s názvom Láska a kozy na venkově. Zvykla som si na slovenské názvy a mená v prvom diely, preto bolo trošku zvláštne čítať to v češtine. Príbeh bol sám o sebe skôr oddychovkou. Ella so Sergom sa presťahovali na francúzsky vidiek, konkrétne na koziu farmu. Čakala som rovnako príjemnú atmosféru ako v jednotke- francúzske syry, víno, vôňu života v zahraničí... no Ella mi to všetko pekne pokazila svojimi občas neopodstatnenými komentármi a predstavou, že sa všetko a všetci krútia okolo nej. Ak sa knihu chystáte čítať, obrňte si nervy.

Na záver leta som dočítala fantasy V zajetí zimy. Veď prečo nezačať jeseň niečim mrazivým a k tomu neromanticky romantickým? Celá knižka sa niesla v duchu slovanského folklóru, čo mojej duši nečakane ulahodilo. Po celý čas čítania som mala zimomriavky. Príbeh bol plný mágie, čarovných bytostí a zvratov.

Pred začiatkom semestra sme so sestrou vyrazili do Bratislavy, kde sa počas soboty konala knižná burza. Odtiaľ som si odniesla knižku Zázrak obilného zrnka, ktorá mi pomôže v písaní bakalárskej práce. Zastavili sme sa aj v múzeu (nečakane) a nakoniec sme zakotvili v Martinuse na Obchodnej ulici. Tu som ukoristila dve knižky. The Reader je príbeh o svete, v ktorom ľudia nevedia čítať, zatiaľ čo Twin crowns sleduje osud dvoch sestier rozdelených pri narodení. Jedna je princeznou, druhá bola vychovaná čarodejnicami, ktoré chcú princeznú zvrhnúť. Uvidíme, ako sa budú príbehy vyvíjať.

Toľko na dnes. Naozaj dúfam, že tento návrat nebude len jednorazovou udalosťou. Rada by som sa k blogovaniu vrátila, pretože sa vďaka nemu s vami môžem podeliť o svoje myšlienky. Z času na čas by som riadky rada obohatila aj o zážitky z môjho študentského archeologického života:)

Zmena je život

Od posledného príspevku prešlo niekoľko mesiacov a hoci by som sa mohla vyhovoriť na čitateľskú krízu, neurobím to. Pravdou je, že môj život zas a znova naberá iné obrátky a ja neviem, čo očakávať. Mení sa môj módny vkus, čitateľský vkus, ale aj moja povaha a ja sama. Stále sa hľadám, no mám pocit, že cieľ je už blízko.

Knižky som však nakupovať neprestala. Dalo by sa povedať, že som len zmenila žáner- od young adult kníh som prešla k tým pre dospelých. Fantasy a scifi vystriedala romantika a knihy plné intríg. Ani som netušila, že ma niečo takéto bude baviť. No stalo sa a ja si momentálne užívam knižku Dom na piatej avenue od autorky Sexu v meste. Knižka je písaná trošku netypicky, a to tak, že obsahuje obrovské množstvo postáv (zbohatlíkov, umelcov), ktoré bývajú práve na zmienenej ulici v New Yorku. Autorka sa zaoberá hodnotami života a tým, o koľko sa líši životný štýl ľudí pri peniazoch. Kniha je plná intríg a zvratov, a práve preto ma tak baví.

Poličky sa mi plnia historickými románmi- knižkami od Jany Pronskej, Jane Austen a mnoho ďalších autorov. Už ich pomaly nemám kam dávať, keďže moje druhé hobby zaberá väčšinu úložného priestoru- zbieram totiž modely koní a dávam si záležať, aby sa všetci členovia stáda cítili výnimočne a naplno si vychutnali výhľad izby.

Najnovšie sa môžem popýšiť aj celkom obstojným maturitným vysvedčením- okrem dejepisu, z ktorého som schytala 2, mám z ostatných predmetov za jedna. :) Dejepis mi nevyšiel z dôvodu, že som si vytiahla mne nemilé témy- reformácia a protireformácia, studená vojna a umelecké slohy 19. storočia. Profesori mali o zábavu postarané, keďže z mojich úst vychádzali perly ako:

Profesorka: "Ktorý z amerických prezidentov zabránil 3.svetovej vojne?"

Ja tuho rozmýšľam.

Profesorka: "Zastrelili ho."

Zo mňa vyletela samozrejme tá najväčšia blbosť: "Lincoln?"

Samozrejme som povedala aj omnoho väčšie blbosti, ale nechcem vyzerať ako totálny idiot čo sa nevyzná v dejinách, takže si ich radšej nechám pre seba. :D

Najväčšia zmena v mojom živote však príde v septembri, kedy sa z mojich rodných Košíc odoberiem do Nitry. Bola som prijatá na Univerzitu Konštantína Filozofa, konkrétne na štúdium archeológie. Som zvedavá, ako túto výzvu zvládnem. Dovtedy si však budem užívať leto- robiť vedúcu v tábore, brigádovať, relaxovať na záhrade a samozrejme čítať. :)

(Ne)knižný trip do Zvolena 2

Tento víkend sa nám (mne a kamarátovi) konečne podarilo uskutočniť dlhodobé plánovanie, výlet do Zvolena a na Pustý hrad. Cesta vlakom ubehla pomerne rýchlo. Ihneď po príchode do Zvolena sme sa vybrali na už spomínaný hrad. Musím sa priznať, že som mala trošku obavy z výstupu. Predsa len, strmé cestičky nemám veľmi v láske. Práve preto sa naša cesta z 50 minút pretiahla na vyše hodinu. Na vrch kopca sme dorazili celí udýchaní (najmä ja). Ubytko sme mali zaistené až na 15:00, a tak sme mali pár hodín k dobru. Na hrad sme sa teda vyštverali aj s taškami.

Akonáhle sme sa vydriapali hore, padla mi sánka. Pustý hrad si svoje meno zaslúžil právom. Stredoveké rozvaliny, zvyšky hradieb a veží vo mne vyvolali chuť okamžite začať písať o dobách dávno minulých.

Na hrade sme zostali asi hodinku. Pokochali sme sa výhľadom na Zvolen a okolie a dali sa na cestu naspäť. Tentoraz sme zvolili menej strmú cestu. V polovici som však začala ľutovať, že som si nezobrala na výlet botasky, ale zateplené čižmy. Tie ma začali otláčať a viete si predstaviť, akú bolesť som si pretrpela.

Keď sme zostúpili až dole, vybrali sme sa do centra mesta. Vzhľadom na to, že bol sviatok a takmer všetky obchody, kaviarne a reštaurácie boli pozatvárané, chvíľku nám trvalo niečo nájsť. Nakoniec sme si dali kávu a dali oddýchnuť nohám. Neskôr sme sa vybrali na neskorý obed. S menším oneskorením sme sa okolo 15:30 dostavili na miesto ubytovania. Aké ale bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že vchod je zamknutý a pani, s ktorou sme boli dohodnutí, nám telefón nedvíha.

Po niekoľkých pokusoch volania sa na nás predsa len obrátilo šťastie a daná osoba nám odpovedala. Jej odpoveď nás priviedla do bodu varu. Hodinu sme museli čakať pred ubytovňou, kým sa pani uráčila prísť. Z jej strany som čakala aspoň ospravedlnenie, no tvárila sa, akoby sa nič nestalo.

Ubytovanie zodpovedalo povahe majiteľky. Nechcem sa znovu rozčuľovať, a tak len napíšem, že izbu v takomto stave som ešte nevidela.

Spať sme šli pomerne skoro. Na druhý deň sme opustili ubytovňu a vybrali sa do centra mesta. Ja som preklínala moje topánky a snažila sa predýchať bolesť, ktorú mi pri každom kroku spôsobovali. Vynahradenie našťastie prišlo v podobe kníhkupectva. Neviem prečo, ale z každého výletu si vždy odnesiem aspoň jednu knižku. Inak tomu nebolo ani tentoraz. Kúpila som si Jedného dňa v decembri, čo je romantická knižka o hľadaní lásky počas Vianoc. Ideálne čítanie. Nuž, a ďalšie dve knižky od Janky Pronskej mi kúpil kamarát, s ktorým som tam bola. Keďže viem, že tento článok čítaš, tak ti ešte raz ďakujem. Veľa to pre mňa znamená.

Po návšteve kníhkupectva sme zašli na obed. Obaja sme si dali pizzu (ktorá bola neskutočne dobrá) a pomaly sme sa pobrali na stanicu. Tam sme počkali niečo vyše hodinky a nasadli na vlak. Naspäť do Košíc sme prišli už keď bola tma. Po príchode domov som narýchlo vyrozprávala svoje zážitky rodine a šla som si ľahnúť. :) 

Knižky, ktoré som si zo Zvolena doviezla, nájdete čoskoro v ďalšom článku.