V tomto článku nehľadajte nijaký hlbší zmysel.
Píšem ho najmä preto, lebo si potrebujem vyliať svoje knihomoľské srdiečko...
Prvý mesiac školy máme za sebou a aby som bola
úprimná, cítim sa dobitejšie a vyprahnutejšie než celý minulý školský rok.
Skoré ranné vstávanie, cesta do školy, niekoľko hodinové sedenie, cesta domov,
učenie, spánok. Takto vyzerá môj typický deň. Nemám takmer žiaden čas pre seba a najmä
na čítanie. Keď niekedy večer skončím s učením, som rada, že vôbec žijem.
Jednoducho nemám energiu na čítanie alebo akúkoľvek inú aktivitu.
Nijako to neuľahčujú ani samotní profesori, ktorí nám
museli „nadrbať“ už 8 písomiek, pričom naplánovali ďalšie 4. Ja chápem, že som
v maturitnom ročníku, no tiež si občas potrebujem vydýchnuť. Nedostatok
času na moje osobné aktivity (čítanie, písanie, kreslenie) sa snažím dobehnúť v škole
cez prestávky, čo tiež nie je bohvieaké terno.
Ak teda máte nejakú radu či zlepšovák, ako to všetko
zvládnuť a nezblázniť sa, som tomu otvorená. Pretože takýmto spôsobom bude
zo mňa za chvíľu len uzlíček nervov. 😀
Prajem vám pekný zvyšok víkendu. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára