Tak
ako minulý rok, aj tentoraz som sa zúčastnila najväčšieho knižného veľtrhu na
Slovensku- Bobliotéky. Do Bratislavy som
opäť zavítala s rodinou- so sestrou, babkou a dedom. Zvyšku sa
nechcelo. Prezreli sme si mesto a ako inak, nakúpili množstvo kníh.
Podnet zavítať do nášho hlavného mesta prišiel z mojej
strany. Prezerala som si fotky z minuloročnej Bibliotéky, a tak mi
napadlo: „Koná sa aj tento rok? Kedy?“ No, a už to bolo. Zistila som
potrebné informácie a do pozoru postavila celú rodinu. Bohužiaľ odvahu ísť
so mnou nabrali len starí rodičia a jedna zo sestier. Úprimne povedané, nedivím
sa, že zvyšok odmietol. Sedieť 6 hodín vo vlaku (cesta z Košíc dá zabrať) a počúvať
moje výlevy, čo si kúpim a kde si to kúpim, naozaj nie je pre slabé povahy.
Keďže som veľmi nefotila, prikladám fotku Bibliotéky z netu- zdroj
Na stanicu sme dorazili ráno okolo desiatej. Počasie
nás privítalo snežením (pršaním?) a naozaj silným vetrom. Nám to ale
nevadilo. Nasadli sme na autobus a viezli sme sa k Inchebe, kde sa
Bibliotéka konala. Keď sme si kúpili lístky a vošli dnu, bola som
prekvapená, koľko ľudí sa tam potulovalo. Postávali v skupinkách, alebo sa
prechádzali a prezerali si knihy. Ja som si ako správny knihomoľ obehla
všetky stánky, čo mi zabralo cca hodinku a pol. Nakoniec som sa zastavila
pri stánku vydavateľstva Slovart, ktoré malo vo svojej ponuke aj anglické
knihy. Vybrala som si knižku We are all
made of molecules od Susin Nielsen. Snáď na tom moja angličtina nie je až
tak zle a čítanie zvládnem bez slovníka.
Zastavila som sa aj pri Martinuse a Panta Rhei,
kde ma zaujalo viacero kníh, no moja peňaženka cítila, že to nie je to pravé.
Sestre som kúpila knihu s názvom Bláznivé nechty, keďže je poslednou dobou
ako posadnutá a neustále skúša nové spôsoby lakovania nechtov. Prešla som
všetky stánky a dúfala som, že nájdem pokračovanie na Iskru v Popole s názvom
A Torch Against the Night, no to šťastie som nemala. Po mojom blúdení
medzi vydavateľstvami sme zašli na niečo pod zub. Nachádzalo sa tam niečo ako verejná jedáleň. Jednoducho ste si zobrali tacku, nabrali ste si čo chcete a nakoniec ste zaplatili. Čo ma milo prekvapilo bolo, že ľudia sedeli a čítali, alebo sa rozprávali o kúpených knihách. Bol to naozaj pekný pohľad. Posilnení sme sa ešte
chvíľku prechádzali a potom sme zamierili k východu.
Na Bibliotéke som si kúpila len jednu knihu, ale keďže
som bola v Bratislave už tretí krát, vedela som, kde si to bohato
vynahradím. Na Obchodnej ulici sa nachádza kníhkupectvo, ktoré niektorí možno
poznáte. Nesie názov Knihy pre každého a je
povestné svojimi skvelými cenami a dobrým výberom. Voľba teda bola jasná.
Deň predtým som si prezrela internetovú stránku kníhkupectva a vytypovala si
knihy, ktoré si kúpim. Potešilo ma, že veľká väčšina bola dostupná, a tak som
si odtiaľto odniesla knihy Seduktor, Chlapec nikto a Na západe nič nové. Jednu knihu však
nemali, čo ma dosť zarmútilo. Brala som to ale s nadhľadom- veď už mám 4
skvelé knihy. Pre istotu sme ale zašli aj do Martinusu, ktorý sa nachádza na
rovnakej ulici a čuduj sa svete! Oni tam tú knihu mali! Mala som obrovské
šťastie, lebo to bol posledný kus. Čo vám budem hovoriť, to je jednoducho osud.
:D Spomínanou knihou je 99 rakví od spisovateľa Davida Wellingtona. Jedná sa o 5-dielnú
sériu o federálnych agentoch a upíroch. Na prvý diel s názvom Pensylvánský
upír už chystám recenziu.
Celá šťastná som sa okolo 16.30 dotrepala naspäť na
hlavnú stanicu. Vlak do Košíc však išiel až okolo 23.45, takže sme mali ešte
množstvo času. Chvíľu sme si posedeli a zohriali sme sa v jednej z reštaurácií
a potom sme sa vrátili do mesta. Prešli sme sa, ale keďže bolo dosť
chladno, vonku sme vydržali len niečo okolo hodiny. Zvyšok času sme strávili na
stanici v spomínanej reštaurácii. Keď konečne prišiel vlak, nasadli sme a viezli
sme sa domov. Zaspala som až okolo tretej hodiny ráno (vydržala som 24 hodín
bez spánku!) a vstala o pol šiestej, keď sme už boli na mieste. Zo
stanice sme si zobrali taxík a zamierili domov, kde som okamžite padla do
postele a spala až do jedenástej.
Prikladám ešte jednu fotku všetkých mojich úlovkov. Špeciálna ukážku z novej knihy Veroniky Roth som dostala k nákupu v Slovarte. Už som ju stihla aj prečítať a myslím si, že keď kniha vyjde, tak si ju kúpim.
Záložky sú z všade možne- jedna zo Slovartu, jednu niekde zohnal dedo a ďalšia z kníhkupectva Knihy pre každého.
Tak to bol môj deň strávený na Bibliotéke a v našom
hlavnom meste. Celkovo som s nákupom kníh spokojná, všetky ma dokopy stáli
necelých 25 eur. Na 5 kníh je to, myslím si, celkom slušná cena. A čo vy?
Tiež ste boli na tohtoročnom knižnom veľtrhu?
Ja som si z Bibliotéky chcela odniesť dve knihy, skončila som napokon s piatimi :D Ale užila som si to tam. Inak z vydavateľstva Knihy pre každého som nedávno nakupovala, je tam ten super výpredaj :D Tiež som si kúpila na Západe nič nové, výborná kniha, Seduktora aj dvojku mám doma, príjemné čítanie :-) Prajem ti príjemné čítanie :-)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, určite si ho užijem. :)
OdstrániťNo, ja som bola na Biblióteke tiež prvý krát, ale musím priznať, že som z nej nepadla až tak nazadok ako som čakala. Cestovalo sa mi veľmi dobre (vďakabohu za regiojet) a do BA som dorazila tiež nejak okolo pol jedenástej a to počasie ma fakt zarazilo. Veď to aj na tých našich Kysuciach bolo krajšie! :D Šla som tam s dievčatami, ktoré tam už všetky boli, takže ony až tak môj entuziazmus ohľadom cesty do incheby nezdieľali. Keď sme však konečne došli, trošku mi zamrzol úsmev z tých všetkých ľudí, ktorí tam boli (celé tie hodiny som musela vláčiť kabát v ruke, pretože šatne boli preplnené), ale zas, hneď v prvom "stánku" som si zakúpila knihu (so zľavou asi ani nie dve eurá..mhmm.). Čoskoro som však zistila, že takéto "výhodné" nakupovanie nie je pre mňa a už iba všeličo pozerala a snažila sa vyhrabať niečo, čo by som si nekúpila cez eshop za nižšiu cenu. Také knihy sa napríklad dali kúpiť v antikvariáte či stánku od Panta rhei pri šatniach, lenže kapacitou sa mi zdali ako jedni z najmenších obchodíkov a nedalo sa tam riadne vyberať, lebo do teba len ľudia strkali a prepchávali sa..
OdpovedaťOdstrániťČo sa týka akcií, zastavili sme sa iba na cene fantázie - boli ste tam aj vy? - a ani do konca sme nezostali, moderátorka bola veľký trapas a celkovo sa mi zdalo, že to nefungovalo ako by malo. A tak sme to s celou Bibliotékou vzdali a odišli radšej do Gorily na čaj, takže od atmosféry kníh sme sa veľmi nevzdialili.
Haha, inak mám taký pocit, že som ťa dokonca stretla - sedeli ste v tej "jedálni" pred nami (resp. predo mnou, pretože som celkom dosť dlho držala miesto kamarátkam) a tvoj (zrejme) dedko sa ma spýtal, či by mohol zasunúť jednu našu stoličku. Aj som rozmýšľala, že či to nie je to dievča s Merlinovskými vtipmi, ale nakoniec som usúdila, že asi nie.
Ale určite je fajn, že si si aspoň ty užila :)
No ja odpadnem. :D Áno, to indivíduum s Merlinovskými vtipmi som bola ja. Čo už, jednoducho som zarytý fanúšik a neprejde deň, aby som o seriáli nebásnila. :D Je pre mňa prekvapením, že si ma tam videla. Aký je svet malý.
OdstrániťČo sa týka atmosféry, áno, ľudí tam bolo naozaj veľa. My sme si kabáty tiež chceli odložiť do šatne, ale bola plná. Potom však dedo našiel taký kútik (bolo to niekde úplne na začiatku pri vchode), kde si ľudia odkladali veci.
Snáď si aj ty s kúpou knihy spokojná, keď už tá atmosféra nebola najlepšia. :)