Dnešný článok by som chcela venovať prvému dielu zo série Odkaz dračích jazdcov, Eragonovi. Knihu napísal vtedy len 15 ročný Christopher Paolini a musím povedať, že na tento vek zvládol knižnú problematiku naozaj bravúrne. O čom teda kniha a tým pádom aj film je?
15 ročný Eragon žije na malej farme so svojím strýkom Gerom a bratrancom Roranom. Jedného dňa nájde v Dračích horách záhadný modrý kameň, z ktorého sa vyliahne dračica Zafira. Spolu musia čeliť obrovskému nebezpečenstvu- krajine totiž vládne krutý kráľ Galbatorix, ktorý baží po moci. A tak sa začína nekonečná púť k Vardenom, rebelom, žijúcim v Beorských horách. Eragon musí naplniť svoje predurčenie a prevziať bremeno dračích jazdcov. Podarí sa mu po boku dračice Zafiry uspieť? Osud celej krajiny leží priamo v jeho rukách...
Prvým a často kľúčovým bodom pre úspešný film, je držať sa scenára v knihe. Ak už očakávate plnohodnotné spracovanie podľa knihy alebo aspoň polovicu toho, čo v nej bolo, ste na zlej adrese. Scenáristi si totiž zmysleli, že vytvoria úplne iný svet, s inou dejovou líniou a inými postavami. Z pôvodnej verzie úspešného príbehu tak zostala len kostra. Možno aj toto prirovnanie je prehnane optimistické. Lámete si hlavu, prečo takýto úžasný film, s ešte úžasnejšími efektmi kritizujem? Nuž, ako som už spomínala, dej je len odrobinkou toho, čo je písané v knihe. Eragon síce žije so svojím strýkom a bratrancom na malej farme, a áno, nájde v lese dračie vajce, z ktorého sa vyliahne drak, no všetko sa to udeje tak rýchlo, že si to ani neuvedomíte. V jednej sekunde je Zafira ešte vo vajci, a Bum!, v tej druhej už brázdi oblohu ako dospelý jedinec. Zatiaľ čo v knihe trvá istý čas, kým vyrastie- vidíme ako ju Eragon kŕmi, ochraňuje a stará sa o ňu. A to nehovorím o postavách, ktoré sú úplne vynechané. Kde ste nechali takú Katrinu, Elvu, Jeoda, Dvojčatá alebo Orika? Chápem, že film nemôže byť rozťahaný na tri hodiny, no tieto postavy mi tam dosť chýbali, keďže tvoria značnú časť celého deja. Celý čas som dúfala, že sa film zvrtne k lepšiemu, no nedočkala som sa. V závere tohto veľkolepého diela sme mali možnosť vidieť mesto Trojnheim, obkľúčené Urgalmi a samotným tieňom Durzom. Zatiaľ čo v knihe Eragon pobudne v meste pekných pár dní, vo filme je to len pár hodín. Všetci sa chystajú do boja, ktorý o chvíľu vypukne...Myslím si, že ak už nič iné, aspoň pôvodnej smrti Durzu sa mohli scenáristi držať. Ale nie, prebodnúť ho mečom priamo keď letí na drakovi z dymu (bol to dym, však?) je oveľa epickejšie. ._. Našťastie majú kniha a film niečo spoločné: happy end.
Ale aby som len nekritizovala, treba pozdvihnúť pár vecí, ktoré sa naozaj podarili. Prvou z nich je herecké obsadenie. Štáb si dal naozaj záležať na tom, aby herci pôsobili dôveryhodne. Využili už životom ostrieľaných hercov, ktorých spojili s tými menej známymi. Napríklad taký Ed Speleers (Eragon) nemal s hraním vo filme žiadne skúsenosti, povedali by ste to na neho? Ďalším plusom boli špeciálne efekty. Zo začiatku som sa trošku obávala, ako sa tvorcovia popasujú so Zafirou, no obávala som sa zbytočne. Konečný výsledok stál naozaj za to. Filmovú Zafiru som si takmer okamžite zamilovala.
A čo ma naozaj milo prekvapilo, bol fakt, že časť Eragona sa natáčala aj na Slovensku. Je to napríklad scéna, kde Brom a Eragon bojujú proti sebe palicami pri potoku. Ďalšími lokalitami boli Piecky a Tomášovský výhľad v Slovenskom raji, kde sa natáčala scéna po útoku Urgalov v Darete. Je naozaj úžasný pocit, keď môžete povedať, že ste stáli na mieste, kde sa to všetko odohralo, v mojom prípade Tomašovský výhľad. Edovi sa vraj na Slovensku veľmi páčilo.
Na záver by som chcela povedať, že aj keď knižný a filmový Eragon nemajú takmer nič spoločné, film si určite pozrite. Buď z dôvodu kritiky ako ja, alebo jednoducho pre radosť. Doporučujem si tiež kúpiť DVD Eragon, kde máte komentár režiséra k samotnému filmu a bonusové (vymazané) scény.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára