sobota, 7. októbra 2017

Týždeň s knižkou 4

V písaní článkov tohto typu som mala menšiu pauzu, keďže sa toho veľa dialo. Našťastie mám teraz trochu zvyšného času, a tak sa s vami podelím o dojmy z tohto týždňa. Či už knižné alebo nie.

Konečne sa jeseň poriadne rozbehla. Stromy sfarbené do žlta, chladnejší vánok, štrbavé slnko. Neviem ako vy, ale ja mám zo všetkých ročných období najradšej práve jeseň. Ktovie prečo ma čítanie baví o čosi viac. Rada sa zamotám do teplej deky so šálkou horúceho čaju a celé hodiny (celý deň) obraciam stránky knihy. Tento rok mi jeseň okrem pestrej prírody nadelila aj chorobu, takže som stále zalezená doma. Ešte, že je víkend, pretože som napoly hluchá a na nohách dokážem stáť maximálne päť minút.

No ale vráťme sa k príjemnejšim veciam. Tento týždeň som si urobila menšiu radosť a objednala si knižku, po ktorej pokukujem už odkedy vyšla. Okúzlila ma svojou prepracovanou obálkou a samozrejme zaujímavým príbehom. Jedná sa v podstate o novinku, na pulty kníhkupectiev sa dostala až začiatkom septembra. Po knihu som sa vybrala večer, keď som sa vrátila zo školy. Všade tma, len ja a mamka (ktorá šla dobrovoľne so mnou) sme brázdili ulice. Ale stálo to za to, pretože Divotvůrce z pera Sebastiena de Castella na mňa už čaká na poličke.

Jedna kniha mi ale nestačila. Veď za prvý celkom úspešný mesiac školy sa musím náležite odmeniť, nie? A tak som len zo srandy otvorila bazoš a prebehla pár inzerátov. Mala som šťastie, pretože jedna baba z Košíc predávala knižku Dám ti aj Slnko len za 5 eur. Vzhľadom na to, že si knihu chcem už dlhšiu dobu prečítať, som neváhala ani sekundu.

Na knižky sa vrhnem hneď, ako spracujem Uprooted. Tú som mala rozčítanú už od februára, keďže som ju mala skôr ako také „čakacie“ čítanie. Jednoducho som po nej siahla, keď som dočítala nejakú knihu a nechcela som začať s novou. Tentoraz ma však natoľko chytila, že som ju jednoducho musela prečítať do konca. A...asi som sa zamilovala...

Do knižnice mi teda pribudli 2 krásne knižky. To, že ich pomaly nemám kam dávať, je druhá vec...

A aký bol váš týždeň? :)

nedeľa, 1. októbra 2017

Tá škola ma raz zabije!

V tomto článku nehľadajte nijaký hlbší zmysel. Píšem ho najmä preto, lebo si potrebujem vyliať svoje knihomoľské srdiečko...

Prvý mesiac školy máme za sebou a aby som bola úprimná, cítim sa dobitejšie a vyprahnutejšie než celý minulý školský rok. Skoré ranné vstávanie, cesta do školy, niekoľko hodinové sedenie, cesta domov, učenie, spánok. Takto vyzerá môj typický deň. Nemám takmer žiaden čas pre seba a najmä na čítanie. Keď niekedy večer skončím s učením, som rada, že vôbec žijem. Jednoducho nemám energiu na čítanie alebo akúkoľvek inú aktivitu.
Nijako to neuľahčujú ani samotní profesori, ktorí nám museli „nadrbať“ už 8 písomiek, pričom naplánovali ďalšie 4. Ja chápem, že som v maturitnom ročníku, no tiež si občas potrebujem vydýchnuť. Nedostatok času na moje osobné aktivity (čítanie, písanie, kreslenie) sa snažím dobehnúť v škole cez prestávky, čo tiež nie je bohvieaké terno.

Ak teda máte nejakú radu či zlepšovák, ako to všetko zvládnuť a nezblázniť sa, som tomu otvorená. Pretože takýmto spôsobom bude zo mňa za chvíľu len uzlíček nervov. 😀

Prajem vám pekný zvyšok víkendu. :)

nedeľa, 24. septembra 2017

V labyrinte Temnoty- recenzia

Autor: L.M.
Názov: V labyrinte Temnoty
Počet strán: 195
Rok vydania: 2017
Jazyk: slovenský
Oficiálna anotácia: V normálnom svete nie je miesto pre mýtické bytosti, ale i napriek tomu sa jeden druh rozhodne ukoristiť svoje miesto na výslní a ukázať ľuďom, že nie všetko je tak, ako si myslia.
Loren, upír, ktorý sa snaží pre svoju rodinu nájsť miesto, na ktorom by mohla žiť spokojne a bezpečne v koexistencii s ľuďmi. Je tu však množstvo takých, ktorí sa mu v tom snažia zabrániť. Lovci a dokonca i žena, ktorú miloval, ktorá mu dala večnosť, sa spiknú proti nemu.
V zúfalom boji za vymanenie sa z tieňa zomrie množstvo nevinných obetí. Kto vyhrá tento boj a existuje vôbec spôsob, ako ho vyhrať?


 „Ja nie som váš nepriateľ,“ uistil ma. 
„Som ten, kto dáva večný pokoj ich duši. Som korisť, ktorá sa stala lovcom."


Mám toho na srdci toľko, že ani neviem, kde začať. Do čítania Labyrintu Temnoty som sa pustila s veľkým očakávaním. Predsa len, mystika a najmä upíri so sebou prinášajú dobrodružstvo a napätie. To žiaľ pri tejto knihe neplatilo. V samotnom vyobrazení Lorena a jeho druhov zohrávala hlavnú úlohu sebaľútosť, čo ma prinútilo k istému odstupu. Mala som pocit, že namiesto o upíroch čítam o uplakaných deťoch. Mimo iného postavy do deja vstupovali vyvinuté, neprebehlo u nich žiadne vnútorné napredovanie. Autorka nám ich naservírovala bez toho, aby nás oboznámila s ich minulosťou, či nejakým spôsobom obhájila ich konanie. Nedostatok informácií sa  snažila vykompenzovať striedaním niekoľkých rozprávačov, čo bolo len zbytočne mätúce. 

„Dobre.“ Z hrude mi spadol veľký balvan. „Milujem ťa.“
 "Aj ja ťa milujem, Loren.“ 
Položila a v miestnosti nastalo bezútešné ticho. Bez nej som sa necítil úplný."


Kniha je autorkinou prvotinou, čo sa odzrkadlilo ako na postavách, tak na štýle písania. Nesústredila sa na vnútorné myšlienky hrdinov a príbehu neposkytla takmer žiadne opisy. Nevedela som, ako vyzerá miesto, kde sa odohrávala určitá pasáž, ani ako sa tvárili hlavní hrdinovia. Na druhú stranu sa kniha vďaka absencii určitých informácií rýchlo čítala. Napomáhali tomu aj krátke kapitoly, ktoré nepresahovali 10 strán. 
Najväčším mínusom však neboli nevyvinuté postavy, ale do očí bijúce gramatické a štylistické chyby. Tvrdky, čiarky na nesprávnom mieste či nesprávne vykanie. Autorka mohla stráviť viac času prekontrolovaním finálnej verzie príbehu.



Hodnotenie:

Kniha je zrecenzovaná vrámci projektu Podporujeme slovenských autorov. Ak si chcete knihu prečítať, môžete si ju stiahnuť na tomto odkaze.

nedeľa, 27. augusta 2017

(Ne)knižný trip do Zvolena

Už niekoľko mesiacov vláčim časť svojej rodiny po hradoch a zámkoch. Ako by aj nie, veď obdobie stredoveku je mi blízke a v budúcnosti by som sa mu chcela venovať aj profesionálne. 
Pred pár dňami nám do zbierky pribudol Zvolenský zámok. Celodenný výlet obsahoval najmä jeho prehliadku, no neostalo len pri tom..

Budík sme mali nastavený na 4:15 ráno, keďže z Košíc je to poriadny kus cesty a naspäť sme sa chceli vrátiť ešte v ten deň.  Cesta ubehla pomerne rýchlo. Po príchode do Zvolena sme sa vybrali na zámok, kde sa v tom čase konalo vyhodnotenie výstavy starých áut. Zakúpili sme si teda lístky a šli sa pokochať obrazmi a sochami. Zámok má totiž pod palcom Slovenská národná galéria. Vo vnútri sme strávili niečo cez hodinku, poprechádzali sa a poobdivovali diela umelcov. 
Po prehliadke sme zamierili do centra mesta. V porovnaní s Košicami mi prišlo centrum maličké, no o to útulnejšie. V kaviarničke sme si objednali ľadovú kávu a dali sa do reči. Musím povedať, že do tej chvíle mi ani nenapadlo hľadať kníhkupectvo. Neprečítaných kníh mám doma viac než dosť. Ale keď dedo odrazu zahlásil: "Nie sú tam náhodou knihy?", nuž, neodolala som. Moje kroky viedli priamo ku dverám kníhkupectva. Poviem vám, tie ceny! Samé zľavy a neskutočne dobrý výber. Nakoniec som si odtiaľ odniesla knižku Z rytířských dob Čech a Moravy II od Dagmar Štětinovej. Ako zarytá milovníčka stredoveku som nemohla konať inak. Knihu som začala čítať už na ceste domov a na druhý deň som ju dočítala. 
 
Chvíľu sme sa prechádzali, potom sme si odskočili na obed. A poobede? Nuž, dedo objavil ďalší knižný výpredaj. Viete si predstaviť, aká som bola šťastná. Moju radosť len znásobil fakt, že spomínaný výpredaj patril ku Knihám pre každého. Z tohto kníhkupectva si pri pravidelnej návšteve Bratislavy vždy odnesiem niekoľko kníh. Tu vo Zvolene som preto ani sekundu neváhala a ukoristila som si prenádherné vydanie Volania divočiny a Bieleho tesáka od Jacka Londona. Knižka je naozaj maličká, no jej grafické spracovanie stojí za to. 
Čas bol neúprosný, a tak sme sa vybrali naspäť na vlakovú stanicu. Počkali sme na meškajúci vlak, nasadli a viezli sa domov. Vo vlaku som rozčítala jednu z kníh, sestry taktiež vytiahli svoje kúpené knihy. Celou cestou do Košíc sme si čítali a keď sme okolo siedmej hodiny večer dorazili domov, polomŕtva som dopadla na posteľ. Ale poviem vám, že to stálo za to. :)
 



nedeľa, 23. júla 2017

Keavad- recenzia


Autorky: Denisa Kancírová, Simona Krištofičová, Kristína Lacová, Terézia Palaščáková
Názov: Keavad
Počet strán: 251
Vydavateľ: Nová Forma
Rok vydania: 2014
Anotácia: Štyri príbehy, jeden svet. Skupina autoriek spojila svoje sily, aby vytvorili magický svet Keavad. Svet, v ktorom sa nemožné stáva možným. Bájni vlkolaci, čarodeji, piráti... Boj dobra a zla, zvádzanie a intrigy. Taký je Keavad.  Začítajte sa do fantasy príbehu a dajte pozor, aby ste nepodľahli. Cesty naspäť niet.

"Svetlo sa stratilo za horizontom a zo severu sa pomaly vynárala postava, ktorá bola stále väčšia a väčšia. Siela zaťala jednu ruku v päsť a v druhej úporne zvierala nožík. Zadržala dych. Ich jediná možnosť bola postaviť sa nebezpečenstvu čelom. Nemali sa kde ukryť."

1. poviedka:
Do krajiny Keavadu nás preniesol príbeh z pera Kristíny Lacovej. Poviedka o Velumiánoch a dievčine Catherine však nebola najšťastnejším výberom. Autorkin štýl písania bol dosť kostrbatý, čo len dokazovalo, že v tej dobe ešte nebola „vypísaná“. Samotná hl. hrdinka taktiež pôsobila neprirodzene. Jej často meniace sa nálady miestami hraničili so schizofréniou. Celkový dojem poškodil aj uponáhľaný dej, kde sa vyvíjanie vzťahov udialo takpovediac zo strany na stranu. Nenávidiace sa postavy odrazu podľahli vzájomnej príťažlivosti, po ktorej doteraz nebolo ani stopy.
2.poviedka:
Poviedka od Denisy Kancírovej patrila medzi najvydarenejšie. Dej nebol komplikovaný, nehmýril sa zbytočne množstvom postáv. Autorka sa tak mohla zamerať na hl. protagonistov, ktorými boli sympatickí mladí ľudia s racionálnym uvažovaním. Príjemný a nevtieravý štýl písania len dopomohol k skutočnému čitateľskému zážitku.

"Aké to je?" spýtala sa Arne.
"Čo myslíš?"
"Celé dni plávať. Plávať tam, kam chceš ty? Aké to je, byť slobodná?"

3.poviedka:
Čím začať? Asi tým, že si autorka neuvedomila, že píše poviedku. Do svojej časti vložila neskutočné množstvo postáv s natoľko komplikovanými menami, že ich ani nedokážem vysloviť, nie to si ešte zapamätať kto je kto. Po niekoľkých stranách som stratila prehľad. Vzhľadom na fakt, že poviedka od Terézie Palaščákovej je tou najdlhšou, dej sa po celý čas krúti okolo toho istého, a teda vojny medzi vlkolakmi a mačkolakmi. Strany som otáčala s nádejou, že konečne dôjde k zvratu, no nestalo sa. Neustály boj ma po čase omrzel, preto mi čítanie tejto časti trvalo najdlhšie.  
4.poviedka:
Posledná poviedka od Simony Krištofičovej mi poskytla akési odreagovanie. Vďaka anglicky písaným názvom kapitol pôsobila originálne, samotný dej sa taktiež líšil od tých predošlých. Spočiatku poviedka pôsobila ako rozprávka- morská panna, piráti, poklad. Po miernom začiatku sa však rozpútala pomerne brutálna šou. Napätie autorka dosiahla pomocou zmeny osobnosti hl. hrdinky. Osobne sa mi takýto obrat veľmi nepozdával, keďže nesedel s predošlým životom postavy. Ľahký štýl písania našťastie tento nedostatok ako-tak vykompenzoval.

Napriek peknému nápadu štyroch poviedok z jedného sveta, prevedenie nebolo až také šťastné. V knihe sa stretli skúsenejšie autorky s tými zatiaľ nevypísanými. Možno, že ich touto cestou chceli akosi „vytiahnuť“, no stal sa presný opak. Slabšie príbehy stiahli ku dnu tie lepšie, a tak ubrali na celkovom dojme z knihy. Ilustrácie, ktoré knihu dopĺňajú, aspoň trochu oživujú nudnejšie pasáže. Obálka dokonalo vystihuje tajomný svet Keavadu, prínosom je aj mapa vo vnútri.

 Hodnotenie:

Kniha mi prišla vrámci projektu Podporujeme slovenských autorov.

nedeľa, 9. júla 2017

Mesiac knihomoľa 10

Som si vedomá toho, že prázdniny začali pred viac než týždňom a ja robím mesačné zhrnutie až teraz. Pravdou však je, že môj mozog sa akosi odmieta naladiť na pohodovú nôtu. Asi ešte stále spracúva šok, že nemusí fungovať od pol siedmej ráno.

Jún sa niesol v duchu opravovania známok a dopisovania písomiek. A že som ich dopisovala hojne (hovorím s tebou, nemocnica)...Na čítanie som mala minimum času. Za posledný školský mesiac sa mi podarilo prelúskať len 4 knihy. Smutné.
  • Prvou z nich bola Sempre: Navždy, od J.M.Darhower. Prosím, povedzte mi, že nie som jediná, kto tú knihu jednoducho miluje. Autorka spája otroctvo s mafiou a i keď je to naozaj netradičná kombinácia, príbeh je nabitý emóciami. Zamilovala som si všetky kladné postavy, dokonca aj dve záporné.
  • Pokračovala som mojim obľúbeným spisovateľom Julesom Vernom. Do kolonky „prečítané“ si najnovšie môžem zaradiť Tajomný hrad v Karpatoch. Knižka bola tenulinká, vystačila mi na jedno poobedie. Verne opäť nesklamal a pripravil pre mňa veľkolepé dobrodružstvo.
  • Zber kostí od Samanthy Shannon som splašila na Martinuse za 2,50 eur (no neber to!). Príbeh sa mi páčil, i keď to celkom nebol môj štýl. Pokračovanie si však určite prečítam.
  • Poslednou prečítanou knihou je Hovor! od L.H.Anderson. Poviem vám, už dávno som sa po prečítaní knihy necítila tak...na nič? Deprimovane? Príbeh ma zasiahol. Autorka pomocou výnimočnej hlavnej hrdinky poukázala na zverstvo, ktorému sa nevyhneme ani dnes. Knihu môžem jedine odporúčať, poprípade si môžete pozrieť rovnomenný film.

 △△△△△△△△


Jún bol asi najbohatším mesiacom na knihy vôbec. Akýmkoľvek spôsobom sa mi podarilo nahromadiť 10 nových kníh...
Vlčí darZber kostí som zohnala na Martinuse vo výpredaji. Objednávka vznikla v nezvyčajnom čase, a to počas hodiny matematiky. Bola som natoľko zúfalá, že som vytiahla mobil a objednávala...
Korisť, 2. diel série Viráti, som dostala na narodeniny od najlepšej kamarátky. Vypýtala si odo mňa môj práve nie najkratší wishlist a jednu z kníh vybrala. Ďakujem! Ďakujem! Ďakujem! 
Nech vojde ten pravý, Tajomný ostrovTajomný hrad v Karpatoch som kúpila v antikvariáte. Spolu ma vyšli na cca 12 eur, čo je pre moju peňaženku výhra.  
Zoro sa vracia mi priniesla babka zo zberného skladu, čím rozšírila moju zbierku takto získaných kníh. 
Kniha Hovor! Bola pôvodne kúpená babkou, no skončila u mňa. Čo k tomu dodať, no.
To najlepšie na koniec! Prvé dva diely Trónu zo skla som si kúpila ako odmenu za celoročné trápenie v tej diablom navrhnutej budove zvanej škola. Síce moja peňaženka zaplakala, ale nejako to prežijem.

 △△△△△△△△

Ako vidíte, knižných prírastkov je viac než dosť. 4 z nich sú už prečítané, zvyšok čaká na svoju príležitosť. Keďže sú prázdniny, ich čakanie sa výrazne skráti. Uvidím, ktorá mi na zajtrajšej ceste do Olomouca padne za obeť ako prvá. :) 
A skoro by som zabudla! Mnohí určite poznáte Wattpad. Nájdete tam aj mňa spolu s mojim najnovším príbehom z čias kráľa Artuša. Stačí, ak kliknete SEM.

A aký bol váš jún? :)

nedeľa, 2. júla 2017

Kathy Reichs, Brendan Reichs- Korisť

Autori: Kathy Reichs, Brendan Reichs
Názov: Korisť
Počet strán: 360
Vydavateľ: Slovart
Rok vydania: 2014
Oficiálna anotácia: Tory, Sheldon, Ben a Hiram nie sú obyčajné decká. Odkedy zachránili Coopera, šteňa vlčiaka nakazené vzácnym kmeňom parvovirózy, sú ako svorka na stope zločinu! Ale miesto, ktoré ich spojilo – Loggerheadský výskumný inštitút –, je v ohrození. Prišiel o financovanie. Tory si však spomína na dávnu charlestonskú legendu o poklade pirátky Anne Bonneyovej, ktorý nikto nikdy neobjavil. A pirátska korisť je presne to, čo by zachránilo Loggerhead. Má to len jeden háčik: Viráti nie sú jediní, kto sa zháňa po poklade. Aby získali pirátsku korisť pre seba, budú musieť siahnuť na dno svojich novonadobudnutých vlčích schopností. Ani to však nemusí stačiť, aby sa oni sami nestali korisťou nebezpečného zločinca.

V pokračovaní Virátov sa opäť stretávame s Tory Brennanovou a jej priateľmi Sheltonom, Benom a Hiom. Tory v prvom dieli vystupovala príjemne. Získala si moje sympatie vďaka ochote bojovať za správnu vec a nevzdať sa. S Virátmi bola za jedno, tiahli za jeden povraz. V Koristi som však mala pocit, akoby sa od "svorky" odčlenila. Povedala som si 'dobre, príbeh len začína, ono ju to prejde'. Lenže neprešlo. Celú dobu vystupovala ako samostatná jednotka. Autori sa zamerali na ňu a ostatných Virátov vytesnili. Nebolo im poskytnuté miesto na vývoj a presadenie. Celé javisko zabrala Tory, čo nakoniec viedlo k jej poklesu v mojich očiach. 

Na druhú stranu musím pochváliť prácu s vedľajšími postavami. Honba za pokladom priniesla do príbehu množstvo nových charakterov. Autori umožnili čitateľom preniknúť do ich mysle, ale zároveň neodhaliť tajomstvo. Keďže ide v podstate o kriminálku, čitateľa napínali až do poslednej strany. V snahe zabrániť odhaleniu páchateľa vložili do príbehu obrovské množstvo zavádzajúcich informácií. Ja sama som mala problém uhádnuť, kto za tým všetkým vlastne bol. 

Záver knihy, rovnako ako pri prvom dieli, bol viac než prekvapivý. Ani jedna z postáv, ktorej som pripisovala vinu, vinnou v skutočnosti nebola. Opäť sa ukázalo, že Kathy Reichs je vo svojom obore naozaj zbehlá. Jej vedecké vnútro sa taktiež nezaprelo. Do príbehu vsadila informácie z oblasti biológie, anatómie človeka a histórie. Občiansku vojnu a vznik Charlestonu máte ako na dlani. 

Čo sa týka obálky knihy, nemám čo namietať, vystihuje samotný príbeh. Mapa vnútri je vynikajúcou pomôckou pri orientácii počas čítania. 
Hodnotenie: