Tento
víkend sa nám (mne a kamarátovi) konečne podarilo uskutočniť
dlhodobé plánovanie, výlet do Zvolena a na Pustý hrad. Cesta
vlakom ubehla pomerne rýchlo. Ihneď po príchode do Zvolena sme sa
vybrali na už spomínaný hrad. Musím sa priznať, že som mala
trošku obavy z výstupu. Predsa len, strmé cestičky nemám veľmi
v láske. Práve preto sa naša cesta z 50 minút pretiahla na vyše
hodinu. Na vrch kopca sme dorazili celí udýchaní (najmä ja).
Ubytko sme mali zaistené až na 15:00, a tak sme mali pár
hodín k dobru. Na hrad sme sa teda vyštverali aj s taškami.
Akonáhle
sme sa vydriapali hore, padla mi sánka. Pustý hrad si svoje meno
zaslúžil právom. Stredoveké rozvaliny, zvyšky hradieb a veží
vo mne vyvolali chuť okamžite začať písať o dobách dávno
minulých.
Na hrade
sme zostali asi hodinku. Pokochali sme sa výhľadom na Zvolen a
okolie a dali sa na cestu naspäť. Tentoraz sme zvolili menej strmú
cestu. V polovici som však začala ľutovať, že som si nezobrala
na výlet botasky, ale zateplené čižmy. Tie ma začali otláčať
a viete si predstaviť, akú bolesť som si pretrpela.
Keď sme
zostúpili až dole, vybrali sme sa do centra mesta. Vzhľadom na to,
že bol sviatok a takmer všetky obchody, kaviarne a reštaurácie
boli pozatvárané, chvíľku nám trvalo niečo nájsť. Nakoniec
sme si dali kávu a dali oddýchnuť nohám. Neskôr sme sa vybrali
na neskorý obed. S menším oneskorením sme sa okolo 15:30
dostavili na miesto ubytovania. Aké ale bolo naše prekvapenie, keď
sme zistili, že vchod je zamknutý a pani, s ktorou sme boli
dohodnutí, nám telefón nedvíha.
Po
niekoľkých pokusoch volania sa na nás predsa len obrátilo šťastie
a daná osoba nám odpovedala. Jej odpoveď nás priviedla do bodu
varu. Hodinu sme museli čakať pred ubytovňou, kým sa pani uráčila
prísť. Z jej strany som čakala aspoň ospravedlnenie, no tvárila
sa, akoby sa nič nestalo.
Ubytovanie
zodpovedalo povahe majiteľky. Nechcem sa znovu rozčuľovať, a tak
len napíšem, že izbu v takomto stave som ešte nevidela.
Spať sme
šli pomerne skoro. Na druhý deň sme opustili ubytovňu a vybrali
sa do centra mesta. Ja som preklínala moje topánky a snažila sa
predýchať bolesť, ktorú mi pri každom kroku spôsobovali.
Vynahradenie našťastie prišlo v podobe kníhkupectva. Neviem
prečo, ale z každého výletu si vždy odnesiem aspoň jednu
knižku. Inak tomu nebolo ani tentoraz. Kúpila som si Jedného
dňa v decembri, čo je
romantická knižka o hľadaní lásky počas Vianoc. Ideálne
čítanie. Nuž, a ďalšie dve knižky od
Janky Pronskej mi kúpil
kamarát, s ktorým som tam bola. Keďže viem, že tento článok
čítaš, tak ti ešte raz ďakujem. Veľa to pre mňa znamená.
Po
návšteve kníhkupectva sme zašli na obed. Obaja sme si dali pizzu
(ktorá bola neskutočne dobrá) a pomaly sme sa pobrali na stanicu.
Tam sme počkali niečo vyše hodinky a nasadli na vlak. Naspäť do
Košíc sme prišli už keď bola tma. Po príchode domov som
narýchlo vyrozprávala svoje zážitky rodine a šla som si ľahnúť. :)
Knižky, ktoré som si zo Zvolena doviezla, nájdete čoskoro v ďalšom článku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára