nedeľa, 27. augusta 2017

(Ne)knižný trip do Zvolena

Už niekoľko mesiacov vláčim časť svojej rodiny po hradoch a zámkoch. Ako by aj nie, veď obdobie stredoveku je mi blízke a v budúcnosti by som sa mu chcela venovať aj profesionálne. 
Pred pár dňami nám do zbierky pribudol Zvolenský zámok. Celodenný výlet obsahoval najmä jeho prehliadku, no neostalo len pri tom..

Budík sme mali nastavený na 4:15 ráno, keďže z Košíc je to poriadny kus cesty a naspäť sme sa chceli vrátiť ešte v ten deň.  Cesta ubehla pomerne rýchlo. Po príchode do Zvolena sme sa vybrali na zámok, kde sa v tom čase konalo vyhodnotenie výstavy starých áut. Zakúpili sme si teda lístky a šli sa pokochať obrazmi a sochami. Zámok má totiž pod palcom Slovenská národná galéria. Vo vnútri sme strávili niečo cez hodinku, poprechádzali sa a poobdivovali diela umelcov. 
Po prehliadke sme zamierili do centra mesta. V porovnaní s Košicami mi prišlo centrum maličké, no o to útulnejšie. V kaviarničke sme si objednali ľadovú kávu a dali sa do reči. Musím povedať, že do tej chvíle mi ani nenapadlo hľadať kníhkupectvo. Neprečítaných kníh mám doma viac než dosť. Ale keď dedo odrazu zahlásil: "Nie sú tam náhodou knihy?", nuž, neodolala som. Moje kroky viedli priamo ku dverám kníhkupectva. Poviem vám, tie ceny! Samé zľavy a neskutočne dobrý výber. Nakoniec som si odtiaľ odniesla knižku Z rytířských dob Čech a Moravy II od Dagmar Štětinovej. Ako zarytá milovníčka stredoveku som nemohla konať inak. Knihu som začala čítať už na ceste domov a na druhý deň som ju dočítala. 
 
Chvíľu sme sa prechádzali, potom sme si odskočili na obed. A poobede? Nuž, dedo objavil ďalší knižný výpredaj. Viete si predstaviť, aká som bola šťastná. Moju radosť len znásobil fakt, že spomínaný výpredaj patril ku Knihám pre každého. Z tohto kníhkupectva si pri pravidelnej návšteve Bratislavy vždy odnesiem niekoľko kníh. Tu vo Zvolene som preto ani sekundu neváhala a ukoristila som si prenádherné vydanie Volania divočiny a Bieleho tesáka od Jacka Londona. Knižka je naozaj maličká, no jej grafické spracovanie stojí za to. 
Čas bol neúprosný, a tak sme sa vybrali naspäť na vlakovú stanicu. Počkali sme na meškajúci vlak, nasadli a viezli sa domov. Vo vlaku som rozčítala jednu z kníh, sestry taktiež vytiahli svoje kúpené knihy. Celou cestou do Košíc sme si čítali a keď sme okolo siedmej hodiny večer dorazili domov, polomŕtva som dopadla na posteľ. Ale poviem vám, že to stálo za to. :)