Čo život dokáže za 3 roky...

Po neuveriteľnej dobe 3 rokov som sa rozhodla vrátiť sa k svojmu blogu. Prečo? Long story short- začala som študovať archeológiu v Nitre a nečakala som, čo všetko to bude obnášať. Kvantum nových informácii z jednotlivých prednášok som ako-tak zvládala, popritom písanie seminárok, robenie prezentácií... A potom prišiel kovid a prešli sme na online štúdium. Nebudem klamať, ak poviem, že takáto forma výučby neprospela mojej psychickej ani fyzickej stránke. Musela som sa doslova nútiť do učenia. Prvý ročník som našťastie ukončila úspešne. Druhý rok som také šťastie nemala. Niekoľko predmetov som v prvý semester  kvôli osobným dôvodom nezvládla, takže som si ich musela preniesť do budúceho roka (3.ročníka). Keďže ten má byť predovšetkým o písaní bakalárky, kombinácia s 3 neurobenými predmetmi nebola ideálna. Aby som úspešne urobila skúšky, bakalárka musela počkať. Čaká ma tento rok a úprimne povedané, mám z nej pekne „naděláno“. Mojou témou je šírenie plodín z Predného Východu až do strednej Európy v období neolitu a eneolitu. Materiál na písanie teoretickej časti už zohnaný mám. Ďalším krokom bude vytvoriť databázu s informáciami o jednotlivých plodinách a dať to dokopy. Keďže sa však ľahšie povie, než urobí... držte mi palce. 

Okrem bifľovania na skúšky som však konečne zažila to, prečo som si vybrala štúdium archeológie- výskum v teréne. Mojim prvých výskumom bolo púchovské hradisko v Jánovciach. Okrem práce v teréne som mala možnosť aj preplavovať odobrané vzorky z jednotlivých sond (v podstate jamy, kde sa predpokladá prítomnosť objektu). Ešte to leto som bola na výskume na Pustom hrade, ktorý bol trošku fyzicky náročnejší, no našťastie som to zvládla. Toto leto som strávila 2 týždne v Markvarticiach v ČR, kde sme skúmali laténsky dvorec. Pri teplotách 37 stupňov to nebola žiadna sranda, často som sa preklínala za túto voľbu výskumu :D Super ľudia a vedúci výskumu to našťastie vykompenzovali 😊 

Čo sa týka knižného života- počas tých troch rokov som toho veľa neprečítala. Nejako som sa sústredila na školu a na moje druhé hobby (modely koní + reálne kone). Odkedy som však v júni úspešne urobila pre mňa jednu z najťažších skúšok (doba halštatská), nejako mi mozog dovolil čítať aj niečo iné okrem poznámok z prednášok a odborných publikácií. Hurá!

Prvou prečítanou knižkou bola Adrift od Stevena Calahana, ktorý prežil neuveriteľných 72 dní na otvorenom mori. Kniha je Stevenovou osobnou spoveďou, kde opisuje priebeh stroskotania a následné mesiace strávené na nafukovacom drafte. Ku knihe som sa dostala vďaka videu na Facebooku, kde sám autor popisoval tento neuveriteľný zážitok, ktorý sa mu prihodil ešte počas minulého storočia. Čo vám budem hovoriť, od knihy som sa nevedela odtrhnúť. Občas som až neverila, čo všetko osud postaví človeku do cesty...

Druhou prečítanou knižkou bola Legion, tretí diel dračej série Talon. Tu môžem povedať len toľko, že túto sériu milujem a je mi jedno, koľko klišé momentov sa v nej odohrá. Hlavná trojica a svet Talonu pre mňa tvoria akúsi komfortnú zónu. Viem, že napriek všetkému zlému koniec knihy vždy skončí dobre. Občas je fajn prečítať si práve niečo takéto, kde nemusíte celý čas tŕpnuť, či to hlavní hrdinovia prežijú.

Na narodeniny som dostala Ohrdnuté srdce od Jany Pronskej. Keďže som autorku stretla aj osobne, veľmi som sa na román tešila. A hoci som od začiatku tušila, že sa z nepriateľov stanú milenci, záver knihy ma poriadne prekvapil. Doteraz si nie som istá, či naozaj dopadla tak, ako som si to vyložila. Dúfajme 😊  

Počas výskumu v Čechách som prečítala pokračovanie knižky Za láskou do Paríža s názvom Láska a kozy na venkově. Zvykla som si na slovenské názvy a mená v prvom diely, preto bolo trošku zvláštne čítať to v češtine. Príbeh bol sám o sebe skôr oddychovkou. Ella so Sergom sa presťahovali na francúzsky vidiek, konkrétne na koziu farmu. Čakala som rovnako príjemnú atmosféru ako v jednotke- francúzske syry, víno, vôňu života v zahraničí... no Ella mi to všetko pekne pokazila svojimi občas neopodstatnenými komentármi a predstavou, že sa všetko a všetci krútia okolo nej. Ak sa knihu chystáte čítať, obrňte si nervy.

Na záver leta som dočítala fantasy V zajetí zimy. Veď prečo nezačať jeseň niečim mrazivým a k tomu neromanticky romantickým? Celá knižka sa niesla v duchu slovanského folklóru, čo mojej duši nečakane ulahodilo. Po celý čas čítania som mala zimomriavky. Príbeh bol plný mágie, čarovných bytostí a zvratov.

Pred začiatkom semestra sme so sestrou vyrazili do Bratislavy, kde sa počas soboty konala knižná burza. Odtiaľ som si odniesla knižku Zázrak obilného zrnka, ktorá mi pomôže v písaní bakalárskej práce. Zastavili sme sa aj v múzeu (nečakane) a nakoniec sme zakotvili v Martinuse na Obchodnej ulici. Tu som ukoristila dve knižky. The Reader je príbeh o svete, v ktorom ľudia nevedia čítať, zatiaľ čo Twin crowns sleduje osud dvoch sestier rozdelených pri narodení. Jedna je princeznou, druhá bola vychovaná čarodejnicami, ktoré chcú princeznú zvrhnúť. Uvidíme, ako sa budú príbehy vyvíjať.

Toľko na dnes. Naozaj dúfam, že tento návrat nebude len jednorazovou udalosťou. Rada by som sa k blogovaniu vrátila, pretože sa vďaka nemu s vami môžem podeliť o svoje myšlienky. Z času na čas by som riadky rada obohatila aj o zážitky z môjho študentského archeologického života:)