Knižná konečná...

Tento článok píšem, pretože sa s vami chcem podeliť o môj postoj voči "zbavovaniu sa" kníh. Zároveň by ma zaujímalo, ako tento problém vnímate vy.

Nad tým, kde skončia nechcené knihy, som začala uvažovať, keď mi jednu babka priniesla zo zberného dvora. Áno, čítate dobre. Našla ju medzi hromadou ďalších nechcených a zahodených kníh. Pán, ktorý to tam mal na starosti, priznal, že sám občas berie knihy domov, kde ich dá svojej žene. Rovnako ako ja nechápal, ako sa ich niekto môže len tak zbaviť. 

Ak by som ja mala knihy, ktoré nepotrebujem (to sa nestane), zberný dvor by som oblúkom obišla. Čo by som dosiahla ich odovzdaním? Maximálne by som mala pár centov vo vrecku. Toto však nie je o peniazoch. Nevidím dôvod na takéto odhodenie knihy, keď by mohla urobiť radosť niekomu inému. To je predsa jej hlavným účelom. Robiť radosť a zlepšovať deň. Čo takto podarovať ju priateľovi alebo rodinnému známemu? Niekomu, o kom viete, že rád číta a knihe by sa potešil? Druhou možnosťou je knižnica, kde knižka opäť urobí radosť a som si istá, že nie len jednému človeku. Na základnej škole, ktorú som navštevovala, sa pani knihovníčka vždy potešila, keď niekto doniesol knihu a venoval ju knižnici. Len tak. Aby urobil radosť a kniha neskončila na nejakom zatuchnutom mieste, nikdy neotvorená. 

V dnešnej dobe sa do kurzu opäť dostávajú antikvariáty. Neraz sa stalo, že som v jednom z nich našla skutočné skvosty, a to len za pár eur. Som si istá, že ak svoje nečítané knižky ponúknete práve tu, neodmietnu vás a vy odídete s dobrým pocitom, že ste práve knihe poskytli šancu na nový domov. 

Prosím vás, nikdy, ale naozaj nikdy, nedávajte knihy do zberu. Ešte mám v čerstvej pamäti, ako som na základnej škole počas zberu papiera prechádzala okolo naplneného kontajnera. Všade boli počmárané zošity, katalógy, ale aj knihy. Musela som doslova odolávať nutkaniu zobrať ich odtiaľ. Vtedajšie súperenie tried, kto nazbiera najviac papiera, bolo však proti mne. Ak by som zobrala čo i len jedinú knihu, ušli by sa mi nepekné pohľady sprevádzané ešte horším slovníkom. Nuž, občas to má knihomoľ ťažké...

To by bol záver dnešného článku. Budem rada, ak mi do komentárov napíšete, aký názor máte na necitlivé zbavenie sa kníh. (Na fotkách môžete vidieť môj nečakaný prírastok.)