Nekonečný príbeh pokračuje!

Autor: Michael Ende
Názov: Nekonečný príbeh

Originálny názov: Die undendliche Geschichte

Počet strán: 424

Vydavateľ:Ikar

Rok vydania: 2013

Jazyk: slovenský

Oficiálna anotácia: Rob, čo chceš - tak znie nápis na symbole neobmedzenej moci v krajine Fantázia. Skutočný význam tejto vety sa však Bastián dozvie až po dlhom a dobrodružnom hľadaní...

Dvanásťročný Bastián Baltazár Bux nie je v škole veľmi obľúbený, preto je často sám a najlepšie sa cíti medzi policami plnými kníh. Jedného dňa neodolá a z antikvariátu ukradne tajuplnú hrubú knihu so znakom dvojhlavého hada na obálke a s dvojfarebným písmom. Keď sa do nej začíta, kniha ho nečakane vtiahne do svojho deja a chlapec sa tak stane súčasťou napínavého príbehu. Dozvie sa, že krajine Fantázia a jej vládkyni, detskej kráľovnej, hrozí zánik. Kráľovná si na pomoc zavolá Atreja a poverí ho, aby sa spolu s drakom šťastia Falkom pokúsil zachrániť krajinu. Všetko však nasvedčuje tomu, že práve nešikovnému Bastiánovi, ktorý je v triede terčom posmechu, sa podarí odvrátiť zánik Fantázie a zachrániť jej podivuhodných obyvateľov.

Nekonečný príbeh preložili do viac ako 35 jazykov a predalo sa osem miliónov výtlačkov. Na motívy skvelej Endeho knihy nakrútil režisér Wolfgang Petersen roku 1984 rovnomenný film. Obľúbili si ho už celé generácie detí aj rodičov a dodnes rovnako uchvacuje malých aj veľkých divákov.

"´Chcete povedať, že vyschlo?´ vyzvedal Ykuk. 
´Nie, lebo potom by tam bolo vyschnuté jazero. Ale nič také. Tam, kde bolo jazero, nie je vôbec nič- jednoducho nič, rozumiete?´"

Hlavným hrdinom príbehu, ktorý nikdy neskončí, je dvanásťročný chlapec menom Bastián Baltazár Bux. Ako nám už anotácia povedala, Bastián nepatrí medzi najobľúbenejších a najchytrejších žiakov. Je tichý, skromný a najradšej sa zdržiava na miestach, kde nikoho niet. Jediná kniha však všetko zmení. Začiatkom príbehu sa mi Bastián zdal utiahnutý a možno aj trošku bojazlivý. Niektorých ľudí by možno takýto hrdina veľmi neoslovil, no mňa si svojou povahou okamžite získal- ja sama by som sa nazvala Bastiánom v dievčenskej podobe. Na nič sa totiž nehrá, a aj keď vie, že svojím nekonečným vymýšľaním príbehov ide každému na nervy, a len ho za to vysmievajú, kašle na to. Ako dej napreduje a Bastián začína chápať, že kniha nie je tou, za ktorú sa vydáva, spoznávame ďalšiu chlapcovu vlastnosť, a to ochotu pomôcť. Jeho túžba byť nápomocný vyvrcholí, keď detská kráľovná potrebuje nové meno a on sám sa ocitne vo Fantázii. A práve tu sa začína najväčšie dobrodružstvo v jeho živote... Čím viac želaní, tým lepšia a krajšia bude Fantázia. Teda, aspoň to si na začiatku myslel. Bastián sa však postupom času stáva arogantným a sebeckým mladíkom, čím sa mi na určitú dobu sprotivil. Prečo? To si budete musieť prečítať. Ďalšou z hlavných postáv, ktoré spisovateľovi naozaj vyšli, je lovec Atrej. Chlapec z rodu zelenokožcov je rovnako ako Bastián (aspoň na začiatku) skromný a dobrosrdečný. Ani ťažká úloha, ktorú mu zverila sama detská kráľovná, ho neodradila od záchrany Fantázie. Celý čas, ako som knihu čítala, som Atrejovi v záchrane fantazijného sveta držala palce (napriek tomu, že som videla film).Dobrota, odvaha a čestnosť zahrali na moje city. Podobne to bolo aj pri drakovi šťastia, Falkovi. Toho som milovala od prvej stránky. Dodával príbehu to pravé orechové. Niekto má problémy, alebo si nevie rady? BUM! Záchranca Falko. :D Ak hľadáte niekoho sympatického a neprestajne veselého, Falko je pravou voľbou.

" Všetko sa len raz odohrá, no musí sa stať príbeh každý.

Cez polia, lúky, pohoria rozveje ma a zmiznem navždy..."

Prečo áno?

Nekonečný príbeh je dokonalou voľbou pre každého, kto rád sníva. Kniha vás zoberie do neobjaveného sveta, plného kameňožrútov, drakov šťastia a nespočetného množstva želaní. Autor sa pekne pohral s názvami jednotlivých miest a bytostí Fantázie. Veľké plus sú vierohodné postavy- dvanásť ročný sa správa ako dvanásť ročný. To znamená, že plače, keď ho niečo mrzí a kričí, keď sa mu niečo nepáči. Žiadne vyumelkované city. Za ďalšie pozitívum považujem zaujímavé prevedenie vnútrajška knihy. Text je písaný dvojfarebne- červenou, keď sa hovorí o Bastiánovi a modrou, keď sa hovorí o Atrejovi. Po zhliadnutí filmu som sa obávala, či sa nestratím v prelínaní dejov, no vďaka tomuto som nemala najmenší problém. Čerešničkou na torte bol pre mňa obal knihy. Prebal je modrý, pod ním je kniha medenočervená. Presne ako písmenká. Dokonalé.

Prečo nie?

Maličké chyby si všímať nebudem, oboznámim vás rovno s tými najväčšími.. Prvá vec, ktorá mi na príbehu vadila, boli siahodlhé nepotrebné opisy. No vážne, načo potrebujem vedieť, ako vyzeral každý centimeter štvorcový povrchu zeme, trávy, oblohy atď.? Niekedy som dokonca mala problém si danú vec alebo osobu predstaviť. Ďalší bod strhávam za správanie hlavného hrdinu, Bastiána. Ako som už spomínala v opise, časom sa z neho stal rozmaznaný fracek. Všetko muselo byť podľa jeho predstáv, a ak nie, rozkričal sa a nadával na všetkých okolo. Jeho zúrivosti sa nevyhli ani Atrej a Falko, ktorí mu chceli pomôcť. Nuž, boli v zlom čase na zlom mieste. A čo je vážne škoda, Bastián sa takto správal od polovice knihy až do konca. Našťastie sa potom spamätal, hoci svoju povesť nezachránil. Aspoň podľa mňa...

Hodnotenie: Ak očakávate, že kniha bude rovnaká ako film, z časti máte pravdu. Je to tak, ale len do polovice knihy. Čo príde potom (a že je to naozaj veľkolepé potom), si musíte prečítať sami. Moje konečné hodnotenie je 4/5. Keby nebolo Bastiánovho drzého správania a dlhých opisov, kniha by získala plný počet bodov, pretože je vážne úžasná. Určite sa k nej niekedy vrátim.

Jack Rozparovač je späť!

Autor:Maureen Johnsonová 

Názov: Meno hviezdy

Séria: Tiene Londýna

Diel:1

Početstrán:296

Vydavateľ: Ikar

Rok vydania: 2013

Jazyk: slovenský

Oficiálna anotácia: Rory Deveauxová, sympatická tínedžerka z Louisiany, sa s rodičmi presťahovala do Anglicka a nastúpila do internátnej školy v Londýne. Meno Jack Rozparovač jej nič nehovorí až do chvíle, kým sa po meste neroznesie strašná správa. Ktosi sa zahral na tohto päťnásobného záhadného vraha z devätnásteho storočia a svoju obeť zabil brutálnym spôsobom presne ako on. Kým sa Rory zoznamuje s novými kamarátmi, so zvláštnosťami anglického spôsobu vzdelávania aj s ďalšími novinkami - napríklad že Angličania milujú zapekanú fazuľu, hokej a že waleština znie ako reč čarodejníkov -, "rozparovačománia" zachváti celý moderný Londýn. Polícia je bezradná, nemá stopy ani svedkov. Rory na okamih zazrela muža, ktorý je podľa polície hlavný podozrivý, ale nikto iný si ho nevšimol. Prečo ho vidí iba ona? A prečo si ju vybral za nasledujúcu obeť? Vraha treba zastaviť za každú cenu, ale nie je to nad Rorine sily?

"Pomasírovala som si sluchy. Pred Rozparovačom nebolo úniku. Bol všade."

Postavy:

Hlavnou hrdinkou je Rory Deveauxová, obyčajná násťročná baba, ktorá sa so svojimi rodičmi presťahovala do Londýna. Rory mi už od začiatku knihy prišla ako neskutočné sympatická osôbka. Predsa len, prísť na novú školu, kde nikoho nepoznám a kde sa odo mňa očakáva len to najlepšie, nepatrí medzi TOP 5 na mojom zozname. Ona sa však na nič nehrala a s vervou sa vrhla naproti škole a novému prostrediu. Postupom deja som si k nej vytvárala čoraz hlbší citový vzťah. Ocenila som, že autorka hlavnú hrdinku vyobrazila ako typickú tínedžerku, s typickými problémami a realistickým správaním. Priznajme si totiž, že v dnešnej dobe je čoraz ťažšie nájsť knihu, v ktorej by sa postava chovala na svoj vek. Rory ale patrí medzi výnimky. Pociťuje strach z nového prostredia; uvažuje, ako ju medzi seba príjme kolektív a hlavne sa nehrá na hrdinku, ktorá si o sebe myslí, že spasí svet. Jednoducho dievča na pohľadanie. Ďalšou hlavnou, a tak trošku záhadnou postavou, je novodobý Jack Rozparovač. A prečo novodobý? Rozhodol sa totiž, že napodobní sériu vrážd z roku 1888. Nikým nepoznaný sa po nociach zakráda londýnskymi uličkami a zabíja ľudí, ktorí majú niečo spoločné s pôvodnými Rozparovačovými obeťami. Či už ide o meno, alebo priezvisko. Práve tajomnosť, ktorou táto postava oplýva, dodáva celému deju šmrnc. Netreba však zabudnúť ani na flegmatického policajta Stephena, výstredného Calluma či ukecanú Boo. Trojka, ktorá so sebou prináša nejedno tajomstvo...

"´Čo je?´ ozvala sa Jazza.

´Nič.´ Znova som zatiahla závesy. ´Zdalo sami, že niečo vidím.´

´Práve preto ma hnevá, že média venujú Rozparovačovi toľko pozornosti. Ľudia sa potom boja.´

Mala pravdu, no všimla som si, že aj ona zatiahla závesy na svojom okne akosi dôkladnejšie.

Prečo áno?

Na začiatok treba povedať, že knihu som si kúpila práve kvôli hororovému nádychu. Patrím

totiž to medzi ľudí, ktorí nepohrdnú záhadnými vraždami či teóriami o Jackovi Rozparovačovi. Ak teda patríte medzi milovníkov hororov, určite po knihe siahnite, nebudete ľutovať. Na svoje si prídu aj romantické duše. So zatajeným dychom budete sledovať, ako sa vyvíja vzťah medzi obyčajnou študentkou Rory a prefektom Jeromom. Zakázaná láska? Ktovie... Veľkou výhodou tejto knihy je jednoduchý štýl písania. Žiadne komplikované slovné spojenia, žiadne zdĺhavé a zbytočné opisy. Autorka šla rovno na vec. A to ani nehovorím o tom, ako svižne je kniha písaná. Ak sa raz začítate, neodložíte ju, kým nebude koniec. Vzhľadom na to, že ide o knižnú sériu, koniec tak skoro nebude. :D Ale aby som neodbočila od témy. Ďalším plusom je nádherná obálka knihy. Dievčina, ležiaca na zemi, a za ňou sa týči chlapík v obleku a vysokom klobúku. Prelínanie minulosti a súčasnosti..Ak už nič iné, upúta vás tajomnosť ukrytá v obale. :) Hrôzostrašnú atmosféru deja dopĺňajú miestami vtipné poznámky hlavných predstaviteľov. Ja osobne som uvítala malé odľahčenie atmosféry. :))

Prečo nie?

V podstate ani nevidím dôvod, prečo by ste si knihu nemali prečítať. :D Možno kvôli dlhšie rozbehávajúcemu sa začiatku, no mne osobne to až tak nevadilo, keďže som vedela, že nejako sa to začať musí. Takže, hor sa do čítania.

Hodnotenie: Moje konečné hodnotenie je 4,7/5. A áno, existuje také hodnotenie. Minimálne pri mne. :D Kniha je až na dlhší začiatok dokonalá. Ak máte iný názor, kľudne sa oňho podeľte v komentároch.

Duchovia na vzostupe!

Autor: Maureen Johnson

Názov: Šialenstvo

Originálny názov: The Madness Underneath

Séria: Tiene Londýna

Diel: 2

Počet strán: 232

Vydavateľ: Ikar

Rok vydania: 2013

Jazyk: slovenský

Oficiálna anotácia: Rory Deveauxová sa po stretnutí s novým Jackom Rozparovačom, ktoré ju takmer stálo život, presťahovala do Bristolu a žije pod starostlivým dohľadom rodičov. Keď jej terapeutka nečakane navrhne, aby sa vrátila do školy vo Wexforde, chytí sa ponúkanej šance. Stretnutie s Rozparovačom ju však poznačilo väčšmi, ako tušila. Stal sa z nej živý terminus - získala moc ničiť duchov jediným dotykom. V Londýne zisťuje, že za jej návratom stoja členovia tajnej policajnej jednotky s názvom Tiene - Stephen, Callum a Boo. Rozparovač síce zmizol, ale v meste sa odohrali ďalšie nevysvetliteľné vraždy. Rory má dôkazy, že spolu súvisia. Dokáže o tom presvedčiť priateľov, skôr ako sa stane ďalší zločin?

"´Kašli na to. ´Potľapkal ma po pleci.

´Som rád, že si späť. Keď si tu, vždy sa niečo deje.´"

Postavy:

Tu sa asi trošku rozpíšem. V prvej časti knižnej série Tiene Londýna mi hlavná postava Rory prirástla k srdcu. Neskutočne som si ju obľúbila, pretože ako som v minulej recenzii spomínala, nehrala sa na hrdinku, ktorá si o sebe myslí, že spasí svet. Dúfala som, že pokračovanie série bude rovnako svižné a hlavná hrdinka nevtieravá. Žiaľ, nedočkala som sa. Názov Šialenstvo presne vystihol moje pocity. Rory totiž neustále poukazovala na fakt, že ju napadol a takmer zabil Jack Rozparovač. Nechávala ostatných, aby ju ľutovali a súcitili s ňou. Mimo iného ma naozaj štvalo, ako sa "vybodla" na školu a nadchádzajúce skúškové obdobie. Neustále sa sťažovala, že skúšky neurobí a nedokončí školu. No povedzte, je toto normálne? Ak viem, že som pozadu a nedokončím ročník, nevešiam to na nos každej živej bytosti, ktorá prejde okolo. Najviac mi ale vadilo, že sa preceňovala ako Terminus. Áno, znie to divne. :D Ale keď si prečítate prvý diel, budete v obraze. Za každú cenu sa snažila pomáhať a do všetkého sa starala. Istý odstup k nej zo začiatku prechovával aj Stephen. Mimochodom, myslím, že som zaľúbená. :D Práve Stephen bol dôvod, prečo som knihu nezavrela a neodložila naspäť na poličku. Hneď ako sa jeho postava v deji objavila, vedela som, že poriadne zamieša kartami. Páčilo sa mi, ako Rory vždy na rovinu povedal, čo si o jej plánoch a konaní myslí.. Nuž, život (Stephen) je občas krutý. Myslím si, že práve on ako charakter dosiahol v knihe najväčšiu zmenu. Začiatkom tichý a utiahnutý, neskôr starostlivý a milujúci. Miestami som mala chuť skočiť do deja, objať ho a povedať mu, že všetko bude dobré. Túto úlohu ale nahradil jeho kamoš Callum. Čo ma naozaj mrzí je, že sa v knihe neobjavoval tak často, ako v jednotke. Napriek tomu patrí medzi moje najobľúbenejšie postavy tejto série. Ak ste na dne a neviete, čo ďalej, Callum vám zaručene zdvihne náladu. Keď o tom tak uvažujem, mohol by si otvoriť terapeutické centrum. :D To má privádza k myšlienke, že sa v knihe objavila aj takzvaná terapeutka Jane, ktorá svojim pacientom potajme dávala do koláčikov hašiš. Akože WHAT?! :D Ostatné postavy boli tiež podarené, no žiaľ, nemám miesto (ani čas) na ich podrobné opisy.

"´Rory!´ skríkol Stephen. Čosi sa mi dotklo chrbta. Bolo to ako mohutný závan studeného vetra. Po chrbte mi prebehol mráz. Nemohla som sa pohnúť ani prehovoriť."

Prečo áno?

Veľkou výhodou tejto knihy je, že ak ste náhodou nečítali jednotku, nejako extra to neprekáža (až na ten terminus). Rory postupne vysvetľuje, čo sa jej stalo a aký to malo dopad na jej doterajší život. Kniha sa (rovnako ako prvý diel) rýchlo a ľahko číta. Je písaná neuveriteľne svižne, ani sa nenazdáte a budete na konci. Obrovským plusom pre mňa boli občasné poznatky o miestach, ktoré hlavná hrdinka opisovala. Napríklad keď potrebovala mapy starého Londýna- dozvedela som sa, čo sa dnes na danom mieste nachádza, ale aj čo tam bolo v minulosti. A samozrejme by som to nebola ja, keby som si spomínané miesta hneď nenašla na Google Maps. :D Pri vyberaní knihy svoju úlohu zohrala aj obálka. Upútala ma svojou tajomnosťou. Dievča v šatách z minulých storočí beží uprostred nádvoria, a všade naokolo vládne noc. Okrem toho je knižka pomerne malá, takže ju môžem hocikde šupnúť. Hoci aj pod lavicu počas hodiny.

Prečo nie?

Najväčším mínusom celého príbehu bola otravnosť, nerozhodnosť a príliš vysoké sebavedomie hlavnej postavy. Tri vlastnosti, ktoré na knižných hrdinoch neznášam a kvôli ktorým by som vraždila. Napriek tomu, že bol príbeh originálny a ľahko sa čítal, zážitok mi kazila práve Rory. Občas bola taká naivná, že som sa zmohla len na zhrozený výraz. Inokedy mi úplne unikala podstata deja... Za ďalšie negatívum považujem začiatkom odfláknuté rozhovory. No vážne, koho by bavilo čítať veci typu Ako sa máš? Dobre, ty? Tiež dobre. Zájdeme na večeru? Dobre. Dáš si špagety? Jasné. ??? Nemala som ďaleko k tomu, aby som knihu odložila a udierala sa vankúšom do tváre. Našťastie sa autorka spamätala a začala písať trošku dynamickejšie.

Hodnotenie:

Knihu hodnotím na 3,8 /5. Štyri body sú veľa, tri a pol zasa trošku málo. Ak si ale odmyslím veci, ktoré mi vadili, kniha naozaj stojí za prečítanie.

Smer kapitán Grant!

Autor: Jules Verne

Názov: Deti kapitána Granta

Originálny názov: Les enfants du capitaine Grant

Počet strán: 597

Vydavateľ: Mladé letá

Rok vydania: 1998

Jazyk: slovenský

Oficiálna anotácia: Hrdinovia Julese Verna zažili veľa dobrodružstiev, ale v žiadnej inej knihe im autorova fantázia nepostavila do cesty toľko desivých prekážok. Lord Glenarvan a jeho priatelia hľadajú kapitána Granta, ktorý kdesi stroskotal. Jediným vodítkom je odkaz nájdený v žraločom bruchu, z ktorého spoznajú, že miesto sa nachádza kdesi na 37. rovnobežke južnej šírky. Neostáva nič než putovať pustatinami Južnej Ameriky, Austrálie a Nového Zélandu. Hrdinom sa stavia do cesty nespútaná príroda i ľudia, ľudožrúti a trestanci na úteku.

"Čím menej blahobytu človek má, tým menej má požiadaviek.

A čím menej požiadaviek máme, tým sme šťastnejší."

Postavy:

Začnem samotným lordom Glenarvanom. Sympatický muž v najlepších rokoch, ktorý sa nebojí riskovať a za svojich blízkych by položil život. Taký dojem vo mne vzbudil tento udatný chlapík z rezidencie Malcolm. Navonok chladnokrvný a odmeraný, no vo vnútri oddaný a milujúci. Ako dej napredoval, spoznávala som jeho kladné aj záporné stránky. K plusom si lord môže zapísať chrabrosť a efektívnosť v riešení problémov. Musím poznamenať, že každú prekážku prijal so vztýčenou hlavou a naozaj originálne. Ale napokon, aj lord Glenarvan je len človek, ktorý sa obáva o svoj život a život ľudí, na ktorých mu záleží. Občas som krútila hlavou nad nezmyselnosťou jeho úvah a zbytočných obáv. S pomocou jeho ženy lady Heleny sa mu našťastie vždy podarilo nájsť východisko. Helenu som zo začiatku vnímala ako postavu nemastnú- neslanú. Zdalo sa mi, že je v knihe úplne navyše a nemá žiadnu úlohu. Ako som sa ale mýlila! Nebyť tejto nebojácnej ženy, celá skupinka dobrodruhov by neraz skončila niekde v rokline. Obdivovala som, ako sa lady Helena ujala oboch detí, Mary a Roberta Grantovcov, a dodávala im odvahy. Statočná to žena! Obe deti totiž túžili po jednom: nájsť svojho dlho strateného otca. Aj po niekoľkých márnych pokusoch hľadania neklesali na mysli a neprestávali veriť, že svojho otca nájdu. Nádej v nich vzbudzoval práve zemepisec Paganel. Od prvej stránky, kde sa objavilo jeho meno, prischol mi tento zvláštny človiečik k srdcu. Vďaka jeho roztržitosti som mala celý čas o zábavu postarané. Priznajme si, že naozaj nie je normálne, ak sa človek chystá do Indie a ocitne sa na palube lode, ktorá pláva do Čile. Alebo to, čo sa celý čas drvil a považoval za španielčinu, bola portugalčina. Práve vďaka týmto vtipným a milým nedorozumeniam si ma k sebe pripútal. Zabávala som sa aj na jeho škriepkach s majorom Mac Nabbsom, ktoré neraz vyústili do úplne nezmyselnej stávky- napríklad, či dokáže Paganel vymenovať 50 cestovateľov, ktorí prispeli k objavu Austrálie. Ja nepoznám ani desiatich...

"´A čo má dokázať tá vaša rozprávka?´ spýtal sa Paganela major.

´To, čo dokazujú všetky rozprávky, milý priateľ.´

´Teda nie veľa,´ zasmial sa Mac Nabbs. ´No začnite, vy Šeherezáda, jednou z tých rozprávok, na ktoré máte tak

dobre pribrúsený jazyk.´"

Prečo áno?

Ako ste sa mohli dočítať v mojom článku Klasika X novodobá literatúra, Jules Verne patrí medzi mojich najobľúbenejších autorov. Poznám ľudí, ktorí tvrdia, že každá kniha od tohto francúzskeho spisovateľa je neoriginálna a vždy o tom istom. Pripúšťam, že autor dodržuje istú postupnosť takmer v každom zo svojich diel, avšak každé dielo je poňaté tak originálnym spôsobom, že o nejakej podobnosti tu nemôže byť ani chýru. Inak to nebolo ani pri knihe Deti kapitána Granta. Síce mi trošku trvalo, kým som sa dostala do deja a moje myšlienky sa utriedili, no potom sa to rozbehlo. Dielo je písané záživným spôsobom, takže knihu prečítate raz-dva. Autor ani tu nezabudol pridať do cesty hlavným hrdinom prekážky, ktoré sa im našťastie vždy podarilo prekonať. Štýl písania je vhodný najmä pre tých starších, keďže sa v texte vyskytujú historizmy, archaizmy a odborné slová, ktorým by mladšie ročníky nemuseli rozumieť. Takmer pri konci knihy, kde nastalo veľké odhalenie, som bola ako na ihlách. Keď to konečne prasklo, ostala som civieť na stenu asi 3 minúty. Nuž, takéto prekvapenia a ja nejdeme dohromady. :D Aj keď ide hlavne o príbeh, predsa len svoju úlohu zohrala aj obálka knihy a nádherné ilustrácie. Knihu teda môžem právom považovať za klenot vo svojej zbierke.

"Sú chvíle, keď je človek celkom bezmocný a nemôže bojovať.

Rozbesnený živel môže premôcť len iný živel. Glenarvan meravo hľadel na oheň a vodu,

ktoré sa proti nemu akoby sprisahali. Sám už nevedel, čo ďalej."

Prečo nie?

Prvá vec, ktorú musím autorovi vytknúť, je trošku nezáživný začiatok diela. Kým som sa zorientovala kto je kto, aké majú medzi sebou vzťahy a o čo vlastne ide, trošku to trvalo. Postupom deja mi vadili zdĺhavé a občas aj celkom zbytočné opisy. Je fajn dozvedieť sa niečo z histórie daného kraja, ale opisovať kolonizáciu Austrálie, Nového Zélandu a Južnej Ameriky na dvadsiatich stranách (minimálne) je už trošku prehnané. Tiež sa mi zdalo, že druhá časť knihy je o čosi chudobnejšia na dialógy a akčnosť- kniha je rozdelená na 3 časti. Nedozvedela som sa takmer nič nové a Paganelovi, ktorému sa obyčajne nezavrú ústa, nejako nebolo do reči. Možno to spôsobil ten suchý austrálsky vzduch, kto vie. Dalo by sa povedať, že som sa pri tejto časti dosť nudila a v duchu prosila, aby sa už niečo konečne stalo.

Hodnotenie:

Moje konečné hodnotenie je 4,2/5. Autor mohol na viacerých miestach využiť svoju fantáziu, ktorej má, myslím si, naozaj veľké množstvo.

Vianoce sú za rohom!

Autori: Maureen Johnsonová, John Green, Lauren Myraclová

Názov: Nech sneží

Originálny názov: Let it snow

Počet strán: 304

Vydavateľ: Yoli

Rok vydania: 2015

Jazyk: slovenský

Oficiálna anotácia: Na Štedrý večer sa na mestečko Gracetown zosype bohatá snehová nádielka. Zasnežená vianočná krajina je síce hotová idylka, ale všetko s mierou. Pre nezjazdné cesty a metrové záveje kolabuje doprava a kalamita je na svete. Trom mladým ľuďom a ich priateľom v okamihu prekazí sviatočné plány a zdá sa, že ich čaká najhoršia noc v živote. Veď kto by chcel namiesto rozbaľovania darčekov uviaznuť vo vlaku bez elektriny, riskovať život kvôli štrnástim upišťaným roztlieskavačkám či zháňať miniprasiatko v skolabovanom meste? Iba ak by sa katastrofa zmenila na skutočné čaro Vianoc...

Dojímavé, zábavné, čarovné - tri skvelé príbehy od trojice najpredávanejších autorov pre mládež!

"Blízkosť ešte neznamená dôvernosť."

Postavy:

Maureen Johnsonová- Jubilein expres

Hlavnou postavou v tomto vianočnom príbehu je tínedžerka menom Jubilee. Rodičia ju pomenovali podľa domu číslo štyri vo Flobieho Santovej dedinke, čo sú keramické domčeky s postavičkami. Áno, je to totálne šibnuté. Julie, ako si sama hovorí, je osôbkou, ktorú si jednoducho musíte obľúbiť. Tmavé vlasy zostrihané na mikádo a okuliare jej dodávajú ten pravý šmrnc. Svojou otvorenosťou a optimizmom si ma takmer okamžite získala. Jednoducho obyčajné dievča, s obyčajnými problémami. Nič vyumelkované. Pri Jubilee som mala pocit, že som jej súčasťou. Prežívala som všetko spolu s ňou- či už dobré, alebo zlé veci. Správaním sa neodlišovala od ostatných tínedžerov- kričala, plakala a smiala sa na vtipných (občas menej vtipných) veciach. Ďalšia postava, ktorá mi prirástla k srdcu, je Stuart. Na scéne sa objavil úplne nečakane a bol taký nenápadný, že by ste ho ľahko prehliadli. Hovorí sa: tichá voda brehy myje. Pri tomto chalanovi to platí dvojnásobne. Zo začiatku som ho nevnímala ako niekoho dôležitého, čo sa hlavného deja týka. Potom to ale prišlo. Vtrhol do Waffle Housu s igelitkami na rukách, nohách a na hlave, a to ma donútilo zmeniť svoje postavenie. Prečítajte a uvidíte.

John Green- Roztlieskavačský vianočný zázrak

Na začiatok musím povedať, že mi dalo dosť práce odosobniť sa a príbeh hodnotiť nezaujato. John Green totiž nepatrí medzi TOP 10 mojich spisovateľov. Po prečítaní príbehu som však trošičku pookriala. Hlavnými postavami je trojica Tobin, Duke (je to baba) a Džej Pí. Akonáhle sa dozvedeli, že vo Waffle House je tím roztlieskvačiek, vyrazili. Spomedzi týchto troch deciek som si najviac obľúbila Duke. V skutočnosti sa volá Angie, prezývku Duke získala v klube Duke and Duchess, kde si ju pomýlili s chalanom. Treba však povedať, že oprávnene. Duke nie je dievča ako každé iné. Oblieka sa skôr pohodlne, nenosí štekle a už vôbec sa nezaujíma o chalanov. Divné? Možno. Ja osobne som privítala zmenu v podobe takejto babenky. Tretím členom je týpek menom Džej Pí. I keď nemôžem povedať, že patrí medzi najlepšie prevedené postavy, pobavilo ma, keď niekomu povedal dilino. Bolo to milé (je milé, ak vám niekto povie dilino?!). Svojim kamošom vždy pomohol, aj keď to znamenalo hodiť sa do dvojmetrového snehového záveja a odhrabať auto.
Lauren Myraclová- Svätý patrón prasiat

1. O tejto autorke som v živote nepočula

2. Myslím, že už ani počuť nechcem

Dôvodom je chaotickosť a neprehľadnosť jej písania. Hlavnou postavou je v tomto prípade baba Addie, ktorá práve prežíva krízu so svojím priateľom Jebom (čítaj Džebom). Očakávala som, že hlavná hrdinka bude rovnako ako predošlé postavy...v pohode? normálna? nesebecká? To určite! Sebeckejšiu a otravnejšiu osobu ste v živote nestretli. Dostali ste zlú známku a potrebujete sa vyrozprávať? Je zaneprázdnená. Rozišli ste sa s frajerom a chcete sa vyplakať? Nezaujíma ju to. Zlomili ste si nohu alebo ležíte v nemocnici v kóme? Nemá čas. Jednoducho osoba, ktorej by ste najradšej zakrútili krkom. A ešte sa sťažuje, aký ťažký je jej život a frajer na ňu kašle. Postupom deja som spoznala jej dve kamošky- Dorrie a Tegan. Obe boli maximálne v pohode, sympatické a zábavné. Starali sa o blaho Addie, aj keď to znamenalo vlastné nepohodlie. A ona? Len fňukala a sťažovala sa... Ku koncu príbehu (po všetkom mojom modlení) jej konečne zaplo a začala sa chovať normálne. Bohužiaľ, moje pocity z príbehu to už nezachránilo. Divím sa, že s ňou Jeb napriek všetkému vydržal.

"´Ďakujem, Tegan,´ povedala som veľavýznamne čím som naznačovala Dorrie,

že by si mala vziať príklad z Tegan.

To je ozajstná kamoška. ´Sľubujem, že ťa nesklamem.´"

Prečo áno?

Hlavným dôvodom, prečo som po knihe siahla, bola túžba okúsiť niečo nové. Predsa len, knihu, ktorú napísali až traja autori človek nečíta každý deň. Musím ale priznať, že istý podiel na tom mal aj fakt, že Maureen Johnsonová je jedna z mojich najobľúbenejších spisovateliek. Nechajme ale osobné postoje. Témou knižky sú Vianoce, ktoré onedlho zavítajú aj k nám. Ako ja zbožňujem Vianoce! Pri knihe dokážete dokonalo vypnúť a relaxovať. Našťastie všetci autori píšu neskutočne ľahko, takže vám čítanie ani nebude trvať dlho. Nečakané zápletky a rozuzlenia dodávajú deju tu správnu energiu. Páčilo sa mi, ako sa jednotlivé príbehy prelínali a navzájom spolu súviseli. Koniec knihy bol naozaj nádherný. Keď som dočítala poslednú stranu, usmievala som sa ako idiot. Výhodou je aj nádherná obálka. Modrá farba a snehové vločky priam volajú Vianoce, aby už konečne prišli. Vnútrajšok je takisto prekrásny- každá kapitola má pri nadpise snehové vločky.

Prečo nie?

Zážitok mi kazili dve veci- sebeckosť hlavnej hrdinky v poslednom príbehu. Snažila som sa to nejako odignorovať, žiaľ, nedalo sa. Taktiež mi vadila prílišná vulgárnosť príbehu od Johna Greena. Dosť často sa vyskytovali slová Do riti. Nečakala som to..

Hodnotenie: Moje konečné hodnotenie je 4,5/5. Body strhávam za vulgárnosť a sebeckosť Addie.

Po stopách vraha!

Autor: Tamina Berger

Názov: Dotyk smrti

Originálny názov: Frost Engel

Počet strán: 224

Vydavateľ: Fragment

Rok vydania: 2014

Jazyk: slovenský

Oficiálna anotácia:

Sedemnásťročná Theresa neverí, že jej najlepšia priateľka Júlia spáchala samovraždu alebo mala nehodu. Je si istá, že na moste, z ktorého podľa polície spadla alebo skočila, nebola sama. Niekto bol s ňou - a strčil ju.

No kto? Žeby záhadný Leon, ktorý Júliu prenasledoval na každom kroku? Theresa začne pátrať na vlastnú päsť a zistí veci, o ktorých by azda radšej nevedela...

"Už sa nebudem schovávať, nedám sa ničím zotročovať- aspoň väčšinu času nie. Theresa mi určite pomôže. Nemusím byť na všetko sama. Spečatené a podpísané. Od tejto chvíle."

Postavy:

Hlavná hrdinka Theresa vo mne od začiatku vzbudzovala pocit úprimnej a oddanej priateľky. Keď sa dozvedela, že jej kamarátka je mŕtva/niekto ju zavraždil, bezhlavo sa vrhla naproti nebezpečenstvu a na vlastnú päsť sa pokúsila odhaliť vraha. Za to jej patrí môj obdiv. Väčšina z nás by sa jednoducho zmierila (alebo sa aspoň pokúsila zmieriť) s tým, že človek, ktorého sme tak milovali, už viac nie je medzi nami. No Theresa nie. Neprestala s bádaním ani po tom, čo jej polícia oznámila, že šlo o nehodu. Obdivovala som jej vytrvalosť, ktorá bola mimochodom jednou z Theresiných silných stránok. Jednoducho sa zatla a šla za svojim cieľom. Okrem iného bolo naozaj zaujímavé sledovať, ako si poradila s maminými alkoholickými náladami a dokázala sa postarať o seba aj o mladšiu sestru.

Ďalšou hlavnou a tak trošku záhadnou postavou je Leon. Utiahnutý a odmietavý chalan, ktorý sa snažil nenápadne sledovať svoju vyvolenú a zároveň maskovať svoj strach. Zo začiatku príbehu som mu nevedela prísť na chuť. Kedykoľvek sa v deji objavil, pokrčila som nosom a v mysli sa mi vynáralo iba bla, bla, bla... Ako dej napredoval a napätie sa stupňovalo, bola som nútená zmeniť svoj postoj voči tomuto týpkovi. To, ako sa snažil ochrániť Theresu, pomáhal jej a nakoniec sa jej zveril so svojím najväčším strachom, na mňa urobilo obrovský dojem. Na nič sa nehral. Jednoducho bol sám sebou.

Ostatné postavy v príbehu, či už Theresina sestra Corrina alebo jej mama, boli takisto dobre prešpekulované. Autorka si naozaj dala záležať na tom, aby postavy pôsobili vierohodne. Správanie zodpovedalo veku danej osoby, jednoducho nič umelé.

"´Dobré ráno,´ ozval sa Leonov hlas.

´Čo môže byť na ráne dobré?´ zamumlala som.

´To si každý deň taká milá? Aby som vedel, na čo sa mám v budúcnosti pripraviť...´"

Prečo áno?

Musím povedať, že táto kniha vám naozaj zmení pohľad na svet a poprehadzuje rebríček hodnôt. Do čítania som sa pustila s pocitom, že pôjde o tradičný triler. Teda nejaká tá zaujímavá či menej zaujímavá zápletka, nebezpečenstvo atď. Nikdy by mi nenapadlo, že sa z knihy vykľuje toto (myslené v dobrom). Keďže dielo patrí medzi literatúru Young Adults, láska a problémy tínedžerov nesmú chýbať. Vďaka napínavejšiemu príbehu ani nestihnete nezaregistrovať miestami príliš sladkastú romantiku. Za to som autorke nesmierne vďačná. Nemám totiž to v obľube knihy, kde každý vtáčik šteboce a všetci sú až po uši zamilovaní. Uf!

Za veľké plus považujem prelínanie dejov, teda hlavná dejová línia s úryvkami z Juliinho denníka. Dostala som tak možnosť nakuknúť do hlavy Thresinej kamarátke a čo-to o nej pozisťovať. Veľkou výhodou takéhoto prelínania je, že ak vás jedná časť začne nudiť, druhá vám to bohato vynahradí. Treba podotknúť, že obálka knihy tiež nie je na zahodenie. Tmavý obal a v pozadí na prvý pohľad neviditeľné ornamenty. Krása!

Prečo nie?

Musím vás upozorniť: knihu nečítajte, keď máte depky. Úryvky z Juliínho denníka sú miestami dosť depresívne. Opisuje, ako našla mŕtvolu a čo sa jej odvtedy preháňalo hlavou. Ako sa bála výjsť medzi ľudí a ako to všetko vnímala... Dosť drsné. Tiež mi dosť vadilo, ako sa Theresina mladšia sestra snažila príliš rýchlo dospieť. Viem, že žijeme v 21. storočí, no túžba dať chlapcovi všetko, čo chce (všetko!), je v štrnástich rokoch trošku choré.

Hodnotenie: Moje konečné hodnotenie tejto knihy je 4/5. Originálne napísané, no ako som už spomenula, Corrina!

Erebos- hra,ktorá zabíja!

Autor: Ursula Poznanski

Názov: Erebos

Počet strán: 328

Vydavateľ: Fragment

Rok vydania: 2011

Jazyk: slovenský

Oficiálna anotácia:

Triler, pri ktorom vám v žilách tuhne krv Erebos je počítačová hra s prísnymi pravidlami. Toho, kto ich poruší čaká krutý trest, alebo smrť. Erebos , ale dokáže splniť aj tie najtajnejšie priania. Ako je možné, že hra o každom všetko vie? Čo vlastne Erebos chce?

O dobrú hodinu neskôr sa inštalácia dokončila na sto percent. Nick chcel už nahlas jasať, v tom okamihu však obrazovka sčernela. A čierna ostala. Nič nepomáhalo. Ani poklepkávanie na kryt počítača, ani nijaká kombinácia klávesov, ani výbuch hnevu. Obrazovka neukazovala nič iné, len neúprosnú temnotu. Krátko predtým, ako Nick rezignovane stlačil tlačidlo reštart, sa však predsa len niečo stalo. Z temnoty sa vynorili červené písmená, slová, ktoré pulzovali, akoby zásobovali krvou a životom skryté srdce. "Vstúp. Alebo sa vráť. Toto je Erebos."

"Pozerá sa mi priamo do očí, pomyslel si Nick a potlačil nepríjemný pocit.

Pozerá sa na mňa, akoby bol schopný vidieť cez obrazovku."

Postavy:

Hlavným aktérom tohto príbehu je Nick Dunmore, chalan s naozaj svojskou osobnosťou. Musím priznať, že chvíľu trvalo, kým sme sa my dvaja stali priateľmi. Pri prvých kapitolách som si nebola istá, ako ho mám vnímať. Jeho správanie a celkové vystupovanie bolo dosť chaotické. Keď som si začínala myslieť, že mu rozumiem, BUM! Spravil niečo úplne nečakané a padnuté na hlavu. Postupom deja sa mi však myšlienky utriedili. S napätím som sledovala Nicka a jeho temného elfa vo svete Erebosu, ako bojujú proti upírom, vlkolakom, ale aj ľuďom. Rovnako ako Nickova herná postava Sarius, aj Nick musel v reálnom živote čeliť nemalým a o nič menej nebezpečným skúškam. Vďaka svojej odvahe a inteligencii všetko zvládol, avšak vadila mi jeho občasná chamtivosť a ľahostajnosť voči ľuďom, na ktorých mu záležalo.

Jamie a Emily, Nickovi (najlepší) kamaráti, mi prirástli k srdcu viac ako sám Nick. Možno to bola práve oddanosť a starostlivosť, čím si ma obaja získali. Emily napriek všetkému riskovala, aby Nickovi pomohla. A Jamie? Ach, ten si toho vytrpel veľa. To, že Nickovi po tom všetkom odpustil, ma dojalo. Stál pri ňom v dobrom aj v zlom. I keď toho zlého bolo oveľa viac...nevzdal to. Za to mu patrí môj obdiv.

"Ostatní sú preč. Potrebovali ťa a odoprel si svoju pomoc.

Sme sklamaní, Sarius. Tvoja nedbalosť nemôže zostať bez následkov, rozumieš?"

Prečo áno?

Ak máte dosť večne umrnčaných dievčatiek a obohraných milostných trojuholníkov, siahnite po tejto knihe. Dobrodružstvo, napätie a romantiku máte zaručené. A k tomu všetkému naozaj originálny námet ako bonus! Autorka si dala skutočne záležať na tom, aby mal čitateľ pocit, že namiesto Nicka sedí za počítačom on. Aby sám okúsil silu Erebosu- a počítačových hier vo všeobecnosti. Spisovateľka presne vystihla, akí náchylní sú mladí ľudia na takéto veci a kam až môže táto závislosť dospieť. Myslím si, že Nick a jeho priatelia sú dostatočne odstrašujúcim príkladom... Výhodou tejto knihy je, ako som už spomínala, originálnosť. Po dlhšom čase som si konečne prečítala niečo neotrepané, nové. Pri čítaní dokonalo vypnete. Keďže sa realita prelína s tou virtuálnou, čo-to sa aj priučíte. Autorka vierohodne opisuje princíp a funkciu klávesových skratiek a "vnútornú stavbu" počítačových hier. Celé je to podávané nenásilným a ľahkým štýlom.

"´Takže myslíte skutočný Hyde Park a skutočný Cavalry memoriál?´

´Presne tak.´

´A keď pod tou fľaštičkou nič nenájdem? Keď tam nič nebude?´

´Tak sa vrátiš a povieš mi to. Ale nepokúšaj sa ma oklamať. Spoznal by som to.´"

Prečo nie?

Ako som už písala, zo začiatku som trošku bojovala s Nickom. Jeho myslenie mi pripadalo neprehľadné a občas vzdialené realite. Dosť mi vadili aj gramatické chyby a preklepy, ktoré sa v knihe objavili. Viem, že to s príbehom nemá nič spoločné, no treba na to upozorniť.

Hodnotenie:

Moje konečné hodnotenie je 4,5/5. Veľkú úlohu zohral začiatok príbehu, do ktorého som sa ťažšie dostávala+ malé gramatické chyby. Ale inak je kniha úžasne a vážne stojí za prečítanie