nedeľa 23. júla 2017

Keavad- recenzia


Autorky: Denisa Kancírová, Simona Krištofičová, Kristína Lacová, Terézia Palaščáková
Názov: Keavad
Počet strán: 251
Vydavateľ: Nová Forma
Rok vydania: 2014
Anotácia: Štyri príbehy, jeden svet. Skupina autoriek spojila svoje sily, aby vytvorili magický svet Keavad. Svet, v ktorom sa nemožné stáva možným. Bájni vlkolaci, čarodeji, piráti... Boj dobra a zla, zvádzanie a intrigy. Taký je Keavad.  Začítajte sa do fantasy príbehu a dajte pozor, aby ste nepodľahli. Cesty naspäť niet.

"Svetlo sa stratilo za horizontom a zo severu sa pomaly vynárala postava, ktorá bola stále väčšia a väčšia. Siela zaťala jednu ruku v päsť a v druhej úporne zvierala nožík. Zadržala dych. Ich jediná možnosť bola postaviť sa nebezpečenstvu čelom. Nemali sa kde ukryť."

1. poviedka:
Do krajiny Keavadu nás preniesol príbeh z pera Kristíny Lacovej. Poviedka o Velumiánoch a dievčine Catherine však nebola najšťastnejším výberom. Autorkin štýl písania bol dosť kostrbatý, čo len dokazovalo, že v tej dobe ešte nebola „vypísaná“. Samotná hl. hrdinka taktiež pôsobila neprirodzene. Jej často meniace sa nálady miestami hraničili so schizofréniou. Celkový dojem poškodil aj uponáhľaný dej, kde sa vyvíjanie vzťahov udialo takpovediac zo strany na stranu. Nenávidiace sa postavy odrazu podľahli vzájomnej príťažlivosti, po ktorej doteraz nebolo ani stopy.
2.poviedka:
Poviedka od Denisy Kancírovej patrila medzi najvydarenejšie. Dej nebol komplikovaný, nehmýril sa zbytočne množstvom postáv. Autorka sa tak mohla zamerať na hl. protagonistov, ktorými boli sympatickí mladí ľudia s racionálnym uvažovaním. Príjemný a nevtieravý štýl písania len dopomohol k skutočnému čitateľskému zážitku.

"Aké to je?" spýtala sa Arne.
"Čo myslíš?"
"Celé dni plávať. Plávať tam, kam chceš ty? Aké to je, byť slobodná?"

3.poviedka:
Čím začať? Asi tým, že si autorka neuvedomila, že píše poviedku. Do svojej časti vložila neskutočné množstvo postáv s natoľko komplikovanými menami, že ich ani nedokážem vysloviť, nie to si ešte zapamätať kto je kto. Po niekoľkých stranách som stratila prehľad. Vzhľadom na fakt, že poviedka od Terézie Palaščákovej je tou najdlhšou, dej sa po celý čas krúti okolo toho istého, a teda vojny medzi vlkolakmi a mačkolakmi. Strany som otáčala s nádejou, že konečne dôjde k zvratu, no nestalo sa. Neustály boj ma po čase omrzel, preto mi čítanie tejto časti trvalo najdlhšie.  
4.poviedka:
Posledná poviedka od Simony Krištofičovej mi poskytla akési odreagovanie. Vďaka anglicky písaným názvom kapitol pôsobila originálne, samotný dej sa taktiež líšil od tých predošlých. Spočiatku poviedka pôsobila ako rozprávka- morská panna, piráti, poklad. Po miernom začiatku sa však rozpútala pomerne brutálna šou. Napätie autorka dosiahla pomocou zmeny osobnosti hl. hrdinky. Osobne sa mi takýto obrat veľmi nepozdával, keďže nesedel s predošlým životom postavy. Ľahký štýl písania našťastie tento nedostatok ako-tak vykompenzoval.

Napriek peknému nápadu štyroch poviedok z jedného sveta, prevedenie nebolo až také šťastné. V knihe sa stretli skúsenejšie autorky s tými zatiaľ nevypísanými. Možno, že ich touto cestou chceli akosi „vytiahnuť“, no stal sa presný opak. Slabšie príbehy stiahli ku dnu tie lepšie, a tak ubrali na celkovom dojme z knihy. Ilustrácie, ktoré knihu dopĺňajú, aspoň trochu oživujú nudnejšie pasáže. Obálka dokonalo vystihuje tajomný svet Keavadu, prínosom je aj mapa vo vnútri.

 Hodnotenie:

Kniha mi prišla vrámci projektu Podporujeme slovenských autorov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára