Autor: Susin Nielsen
Názov: We are All Made of
Molecules
Počet strán: 330
Vydavateľ: Andersen
Rok vydania: 2016
Jazyk: anglický
Oficiálna anotácia: Meet Stewart. He's geeky, gifted and sees things a bit
differently to most people. His mum has died and he misses her all the more now
he and Dad have moved in with Ashley and her mum. Meet Ashley. She's popular,
cool and sees things very differently to her new family. Her dad has come out
and moved out - but not far enough. And now she has to live with a freakazoid
step-brother. Stewart can't quite fit in at his new school, and Ashley can't
quite get used to her totally awkward home, which is now filled with some
rather questionable decor. And things are about to get a whole lot more mixed
up when these two very different people attract the attention of school hunk
Jared.
„Ashley opened her
mouth. Then she closed it again. Then she opened it. Then she turned back and
grabbed me from behind, like she was aboutr to give me the Heimlich manoeuvre.
It was only she´d left
that I realised it was her version of a hug.“
Postavy:
V príbehu sa stretávame s dvomi povahovo rozdielnými tínedžermi, Ashley a
Stewartom. Obom vstúpila do života zmena najskôr v podobe straty jedného z
rodičov, neskôr ako spoločné bývanie. Obaja sa s novonadviazanými príbuzenskými
vzťahmi vysporadúvajú po svojom. Ashley sa hrá na kráľovnú školy, zatiaľ čo
Stewart sa snaží nájsť si svoje miesto v novom svete.
Od začiatku knihy som bola naklonená na stranu Stewarta, keďže mi povahovo
viac sadol. Pretože som rovnako ako on skôr introvert, v jeho konaní som neraz
spoznala seba samu. Autorke sa podarilo vytvoriť postavu, ktorá na vás pôsobí
krehko, ale so svojou hanblivosťou to nijako nepreháňa. Skúma svet vôkol seba a
snaží sa nájsť to svoje miesto, kam by zapadla. Stewart si skôr či neskôr získa
vaše sympatie a vy budete podporovať jeho napredovanie a postupné získavanie
sebavedomia.
Z Ashley som spočiatku veľmi príjemný pocit nemala. Jej nedospelé správanie
nasvedčovalo tomu, že nevie, alebo skôr nechce, prijať zmenu. Len fňukala nad
tým, ako jej rodičia zničili život. Nemala ani najmenšiu snahu pochopiť ich
konanie. Chápem, že rozvod zasiahne každé dieťa, či už viac alebo menej. Predsa
len sa od základov zmení všetko, na čo bolo až doposiaľ zvyknuté. Avšak ten
najhorší spôsob ako sa s takouto situáciou vyrovnať, je ofučať sa a hádzať
nenávistné pohľady na každého, kto prejde okolo. Už asi máte menšiu predstavu o
Ashleynom správaní, teda aspoň v prvej polovici knihy. Autorka sa v polovici
príbehu rozhodla hodiť Ashley záchranné koleso a dostať ju späť na palubu. Táto
zmena sa samozrejme neudiala zo dňa na deň, no opäť mi pripomenula, že keď sa
chce, všetko sa dá.
„It is never OK to
pick on someone who is smaller, or weaker, or more vulnerable than you. If it
happens to you, or to someone else, you must always speak up.
It was time to speak
up.
Prečo áno?
Možno preháňam, ak poviem, že knižka We
are all made of molecules mi zmenila pohľad na svet a donútila ma zamyslieť
sa. A možno nie. Príbehom s podobným námetom sa snažím vyhýbať, väčšinou z dôvodu, že sa
bojím vidieť svet taký, aký v skutočnosti je. Plný násilia, intríg a nenávisti.
Tento príbeh ma však chytil za srdce. Spôsob, akým autorka poukazuje na témy
ako sú rozvod, rozdielna sexuálna orientácia, šikana či neprajnosť medzi
rovesníkmi, vám otvorí oči. Ukáže vám, že aj keď ste "čudák", to ešte
neznamená, že ste niečo menej ako ostatní. Susin Nielsen vytvorila postavy,
ktoré sa vyrovnávajú so zmenami čo sa okolo nich dejú a snažia sa nájsť miesto,
kam by zapadli. Tak ako my všetci, robia slepé kroky a občas spadnú. Čo je ale
hlavné, neboja sa opäť vstať a v ceste pokračovať. Ashley a Stewart sú jasným
dôkazom toho, že tam, kde je súdržnosť a tolerancia, pochybnosti a strach
nezvíťazia.
Priznám sa, že záver knižky ma dojal k slzám (áno, som citlivka) a aj po
jej dočítaní mi posledná veta ešte dlho znela v hlave. Pochopila som, prečo je
knižka fialová (modrá?) a čo táto farba symbolizuje. A keďže je fialová moja
obľúbená farba, možno mi príbeh vybral sám osud.
Prečo nie?
Je ťažké tak emocionálne nabitému príbehu niečo vytknúť. A ak sa predsa len
niečo nájde, tak je to dĺžka knihy. 330 strán je predsa na tak inšpiratívny
príbeh žalostne málo.
Hodnotenie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára